Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Banskobystrický kraj

Drevený kostol v Hronseku je vzácny, ženil sa v ňom aj Sládkovič

Na snímke interiér dreveného artikulárneho kostola v Hronseku (okr. Banská Bystrica) 28. mája 2015, ktorý je zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Foto: TASR/Branislav Račko

Kostol má prvky nemeckej a škandinávskej architektúry, ako aj prvky domácej ľudovej tvorby.

Hronsek 28. júna (TASR) – Drevený artikulárny evanjelický kostol v Hronseku je jednou z najvzácnejších a turistami najvyhľadávanejších historických pamiatok v Banskobystrickom okrese. Každoročne ho navštívia tisíce ľudí nielen zo Slovenska, ale i zahraničia.

Jeho stavba sa začala v roku 1725 a do roka bola hotová. Kostol má neuveriteľných 1100 miest na sedenie, amfiteatrálne usporiadaných, z každého miesta je vidieť na oltár. Čoskoro oslávi výročie, 7. júla 2008 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Svadbu v ňom mal aj najvýznamnejší lyrik štúrovskej generácie Andrej Sládkovič.

Vznik dreveného kostola zapadá do obdobia silného katolicizmu a obdobia, keď na scénu dejín vystupuje kežmarský gróf Imrich Tököly, ktorý za širokej podpory ľudu, Turkov a francúzskeho dvora vystúpil proti rakúskemu cisárovi Leopoldovi I. a donútil ho zvolať Šopronský snem v roku 1681. Ten potvrdil závery Viedenského mieru vo veciach slobody náboženstva a povolil evanjelikom postaviť v jednej stolici dva kostoly. Vo Zvolenskej stolici boli vybrané dve artikulárne miesta - Hronsek a Ostrá Lúka.

"Kostol patrí k artikulárnym, čo znamená, podľa článkov postavený. Konkrétne podľa 25 a 26 zákonného článku, čo sa povie po latinsky artikula. Kostol musel spĺňať určité podmienky. Musel byť postavený celý z dreva, bez použitia železného klinca v hlavnej nosnej konštrukcii, bez veže, bez hlavného vchodu od dediny a musel byť postavený za jeden rok. V Ostrej Lúke sa kostol nezachoval, jediný, ktorý sa v tejto lokalite nachádza, je ten náš," uviedla pre TASR evanjelická farárka Anna Jakušová, ktorá sa za podpory cirkevného zboru stará o ochranu kostola a sprevádza jeho históriou turistické výpravy a návštevníkov. Podľa nej sú ich tisíce.

Kostol má prvky nemeckej a škandinávskej architektúry, ako aj prvky domácej ľudovej tvorby, ktorú charakterizujú lipové listy - symbol Slovanov. Pôdorys má do tvaru kríža, kostol je osem metrov vysoký, 26 metrov dlhý a 11 metrov široký. Má päť vchodov postavených oproti sebe a 30 okien rozmiestnených po celom obvode. Klenba tvarom pripomína prevrátenú loď. K oltáru patrí šestica vymeniteľných obrazov, ktoré sú rozmiestnené na priečelí chórov a striedavo sa osadzujú do spoločného rámu oltára podľa aktuálnej liturgie počas roka. V kostole sa stále konajú evanjelické služby Božie.

Na snímke exteriér dreveného artikulárneho kostola v Hronseku (okr. Banská Bystrica) 28. mája 2015, ktorý je zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Foto: TASR

Na snímke interiér dreveného artikulárneho kostola v Hronseku (okr. Banská Bystrica) 28. mája 2015, ktorý je zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Foto: TASR/Branislav Račko
Ako Jakušová pripomenula, že s Hronsekom je spätý život najvýznamnejšieho lyrika štúrovskej generácie a evanjelického kňaza Andreja Sládkoviča. Narodil sa síce v Krupine, ale jeho korene sú v tejto obci, kde sa narodil jeho otec Ondrej Braxatoris a starý otec v Hronseku robil kostolníka. Ako je známe, Sládkovičova láska s Marínou Pischlovou zostala nenaplnená, už menej známe je, že rok po vyjdení jedného z najznámejších diel našej literatúry Marína sa Sládkovič 15. septembra 1847 práve v hronseckom kostole zosobášil s Antóniou Sekovičovou.