Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Banskobystrický kraj

Nechajte sa previesť zaujímavosťami obce Rudno Nad Hronom

Na snímke tzv. Hendel, budova, ktorá dnes obci Rudno nad Hronom spôsobuje problémy. Kedysi to bolo sídlo majiteľa významnej sklárne, ktorá bola v obci. Rudno nad Hronom, 27. septembra 2014. Foto: TASR/Jana Vodnáková

Práve k bani Anna Božena chceme vytvoriť lepší prístup, ktorý sme začali už aj budovať, podotýka starosta obce Ľubomír Kršjak.

Rudno nad Hronom 27. septembra (TASR) - Najstaršiu a najvýdatnejšiu štôlňu s názvom Anna Božena v obci Rudno nad Hronom v okrese Žarnovica chcú ukázať verejnosti. Baňu už v roku 1702 spomínali ako starodávnu, o jej výdatnosti svedčí aj fakt, že ešte v roku 1821 sa z nej vyťažilo takmer 11 kilogramov zlata a striebra.

"Už z názvu obce vyplýva, že ľudia sa tu v minulosti zaoberali baníctvom. Boli tu bane na farebné kovy ako zlato, striebro a potom sa tu ťažila aj okrová farba. Práve k bani Anna Božena chceme vytvoriť lepší prístup, ktorý sme začali už aj budovať," podotýka starosta obce Ľubomír Kršjak.

Okrem prístupového chodníka by chceli obnoviť aj pôvodnú klenbu štôlne, ktorá je ešte sčasti zachovaná. "Dali sme ju už aj do hĺbky asi 20 metrov dovnútra vyčistiť," hovorí starosta o štôlni, ktorá má dĺžku približne štyri kilometre a vychádza až vo vedľajšej obci Brehy.

Anna Božena však nie je jedinou baňou v obci. "Bolo tu viac banských diel, kde sa fáralo," vysvetľuje Kršjak. So štôlňami úzko súvisel aj tajch nad obcou. Voda z neho slúžila na poháňanie motorov, ktoré spracovávali vyťaženú rudu. "Voľakedy bol starý a nový tajch. Starý bol vyššie, nový bol tesne nad dedinou. Začiatkom 20. storočia došlo k roztrhnutiu hrádze a odvtedy nebol funkčný," približuje starosta. Dnes je hrádza čiastočne obnovená a je súčasťou protipovodňových opatrení.

Na snímke strelnica Jaminá v obci Rudno nad Hronom 27. septembra 2014.
Foto: TASR/Jana Vodnáková
V druhej polovici 19. storočia bolo baníctvo v obci ukončené. Založená bola skláreň, v ktorej sa vyrábalo úžitkové, lekárske sklo ale aj dekorované a brúsené sklo. Niektoré výrobky sa dokonca vyvážali do Egypta. Vtedajšiu skláreň, ktorej majiteľom bol Vincent Ružička, už pripomínajú len dobové fotografie. Z pôvodného komplexu fabriky sa zachovali len dve budovy a sídlo jej majiteľa Vincenta Ružičku, nazývané Hendel. "Dnes je to ruina, ktorá obci spôsobuje len problémy, lebo je v súkromných rukách a bolo by ju potrebné zlikvidovať," dodáva starosta s tým, že druhou zachovanou budovou je tzv. vazáreň, kde sa skladovalo a balilo sklo. Dnes je sídlom súkromnej výrobnej spoločnosti.

RUDNO NAD HRONOM: Družba s nemeckou obcou trvá už viac ako desať rokov

Družba s partnerskou nemeckou obcou nie je pre Rudno nad Hronom v okrese Žarnovica len oficialitou. Naopak, stretnutia dvoch dedín, ktoré na začiatku spojila vášeň pre strelectvo, trvajú viac ako desať rokov a za ten čas sa v rámci návštev vystriedalo viac ako 300 občanov.

"Všetko to zariadil náš rodák Emil Luky, ktorý od roku 1972 žije v Nemecku v obci Langeneichstäd. Odišiel tam pracovne a aj sa tam oženil. V roku 2001, keď tu bol v lete na dovolenke, prišiel za mnou a ponúkal nám partnerstvo," hovorí starosta Rudna nad Hronom Ľubomír Kršjak. Všetko sa to začalo práve vďaka miestnej strelnici Jaminá, keďže Langeneichstäd má tiež aktívny strelecký klub.

"Zmluvu o partnerstve sme podpísali 28. marca 2003. Odvtedy uplynulo 11 rokov a v pravidelných ročných intervaloch sa stretávame jeden rok u nás a jeden rok v Nemecku," približuje spoluprácu oboch obcí starosta. Stretnutia majú podľa jeho slov charakter spoznávania kultúry a miestneho života. "Za obdobie, čo družba existuje, sme im už ukázali celé Slovensko," zhodnotil Kršjak.

Obyvatelia Rudna nad Hronom navštívili prvýkrát nemecký Langeneichstädt v roku 2003 a to pri príležitosti 1225. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Pri tejto príležitosti došlo k podpisu dohody o partnerstve aj medzi streleckými organizáciami oboch obcí.

"Doteraz sme sa to snažili robiť tak, aby sa vystriedalo čo najviac občanov z rôznych oblastí," vysvetľuje starosta. Či už to boli dôchodcovia, futbalisti alebo strelci. Napríklad v roku 2004 prišli zástupcovia partnerskej obce zablahoželať k vstupu Slovenska do Európskej únie, v roku 2005 zase miestnu materskú školu (MŠ) navštívili učiteľky z Langeneichstädtu. O rok nastala výmena a tak išli na návštevu do Nemecka zase slovenské učiteľky a pracovníčky miestnej MŠ. Delegácia z partnerskej obce bola na návšteve v Rudne aj tento rok. V júli sa zúčastnila na Obecných dňoch.

RUDNO NAD HRONOM: Zástava a siréna napovedia, že v strelnici sa strieľa

Na snímke strelnica Jaminá v obci Rudno nad Hronom 27. septembra 2014.
Foto: TASR/Jana Vodnáková
Vyvesená zástava a výstražný tón sirény, to sú znaky, podľa ktorých obyvatelia Rudna nad Hronom v okrese Žarnovica už dobre vedia, že sa práve v miestnej strelnici Jaminá strieľa. Strelnica sa tu nachádza už niekoľko desiatok rokov a dodnes je jedinou svojho druhu v tomto regióne.

"Na začiatku sa strieľalo len tak, že bol zemný val. Až neskôr sa postavila budova strelnice. S jej stavbou sa začalo v 50. rokoch," spomína predseda miestneho streleckého klubu Milan Šinkovič s tým, že v tom období bol malým chlapcom.

Strelnica bola vo svojich začiatkoch určená len na streľbu z malorážnej pušky, pre záujem ju neskôr rozšírili aj o streľbu z pištole. "Približne 15 - 16 rokov dozadu sme si museli zavolať balistika, ktorý to bol prehliadnuť a dal nám súhlas. Páčilo sa mu najmä to, kde je strelnica situovaná, že to v okolí ešte nevidel," podotýka Šinkovič.

V súčasnosti členovia miestneho Združenia technických a športových činností pracujú na jej oplotení. "Chceme to oplotiť kvôli zveri, ale aj cudzím ľudom, aby sem nechodili," pokračuje Šinkovič. Každý člen je podľa jeho slov povinný odpracovať päť hodín do roka a zúčastniť sa na troch súťažiach.

Tréningy mávajú trikrát do týždňa, streľba nie je len výsadou mužov, chodia sem aj ženy. "Aj keď pomenej, v poslednom čase nám akosi vypadli, nevládzu pušky držať," pokračuje Šinkovič. Za chybu považuje fakt, že tomuto športu sa venuje aj čoraz menej detí.

Klub má podľa jeho slov v súčasnosti približne 40 členov, pričom nejde len o miestnych, ale aj zanietencov tohto športu z okolia. "Chodia sem ľudia zo Žiaru nad Hronom, ale aj z Novej Bane a Banskej Štiavnice, členov máme aj z Kozároviec," dodal Šinkovič.

RUDNO NAD HRONOM: Rudná magistrála vedie popri dávnom hrade aj pralese

Na snímke budova obecného úradu v Rudne nad Hronom v okrese Žarnovica 27. septembra 2014.
Foto: TASR/Jana Vodnáková
Už len zabudnuté zvyšky muriva pripomínajú, že nad obcou Rudno nad Hronom sa kedysi dávno týčil hrad. Na vrchu Ivankovo bol vybudovaný v 12. až 13. storočí, pravdepodobne kvôli kontrole cesty do Pukanca.

Aj keď popri tomto mieste vedie turistická trasa Rudná magistrála značená červenými pásovými značkami, starosta obce Ľubomír Kršjak si myslí, že potenciál miesta by sa dal zužitkovať aj viac. "Moja vízia je, že ak by bolo možné získať finančné prostriedky, mohli by sme tu vybudovať rozhľadňu," uviedol.

Traduje sa, že vrch, na ktorom sa hrad kedysi týčil, dostal meno podľa vojaka Ivanka, ktorý tu skamenel, keď ho zabudli vymeniť na stráži. Na mieste, kde hrad stál, sa podľa starostu realizovalo niekoľko archeologických výskumov.

Ďalším zaujímavým miestom v katastrálnom území obce ponúkajúcim jedinečné výhľady je Drastvica. V prípade dobrého počasia a najmä v jarnom období, keď stromy ešte nie sú rozvité, je odtiaľto vidieť Nízke Tatry či Ostrihom.

Na svahoch Drastvice sa rozprestiera prales s výmerou približne 150 hektárov. Spomínaná Rudná magistrála vedie aj okrajom pralesa. Významnosť tejto lokality spočíva v pestrosti spoločenstiev, od prirodzených nelesných teplomilných strání cez dubové, lipovo-javorové sutinové, bukové až po bukovo-jedľové pralesy, s výskytom viacerých druhov vzácnych živočíchov a húb.

RUDNO NAD HRONOM: Opatreniami na mŕtvom ramene Hrona chcú obnoviť biotopy

Obnoviť časť vodných biotopov bývalého ramena rieky pre ryby aj vodných turistov a zároveň chrániť obec pred spätnými záplavami si dáva za cieľ štúdia polyfunkčných opatrení na mŕtvom ramene Hrona pri obci Rudno nad Hronom (okres Žarnovica).

Myšlienka celej štúdie je podľa poslanca obecného zastupiteľstva v Rudne nad Hronom Michala Jančoka inšpirovaná projektom obnovy mŕtveho ramena v obci Lovča. "Máme úmysel, že oslovíme Vodohospodársku výstavbu, predstavíme im tento zámer a budeme sa snažiť, aby to presadili do investičného plánu, aby sa to mohlo realizovať," uviedol Jančok.

Prietočné rameno na Hrone pri obci je dnes síce zanesené, no stále podľa jeho slov figuruje na vodných mapách ako rameno. Jeho obnovou by sa podarilo nielen obnoviť biotopy, ale tiež chrániť obec pred záplavami. Štúdia totiž počíta s protipovodňovou hrádzou, ktorá by zabránila vytápaniu spodnej časti obce, kde je postavených šesť rodinných domov a situované je aj ihrisko.

Zároveň by sa miesto mohlo stať zastávkou pre vodákov splavujúcich Hron. "Určite by sme tam spravili prístavisko. Člnkári by mohli mať kemp. Máme tam kabíny, dá sa tam spraviť bufet, dá sa osprchovať, je tam ihrisko," dodáva Jančok s tým, že Rudno bolo aj v minulosti obľúbenou a bežnou zastávkou vodákov, časom sa však breh zanedbal.