< sekcia Banskobystrický kraj

Správcu Matice slovenskej Juraja Pašku bude pripomínať pamätná tabuľa

Budova Matice slovenskej a Juraj Paška. Kombo snímka. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Keď bol Juraj Paška správcom Matice slovenskej, bol jej najvyšším predstaviteľom, keďže funkcia predsedu vtedy neexistovala. Komunistický režim ho neskôr potrestal a roky nesmel publikovať.

Zvolenská Slatina 12. októbra (TASR) – Spomienkovým podujatím a inštalovaním pamätnej tabule si cez víkend vo Zvolenskej Slatine (okr. Zvolen) pripomenuli nedožité sté narodeniny miestneho rodáka a bývalého správcu Matice slovenskej (MS) Juraja Pašku. Podľa slov predsedu miestneho odboru MS Mareka Hanusku sa na akcii zúčastnilo približne 120 ľudí a jej súčasťami boli seminár Správcovia o správcovi, pochôdzka Za slávnymi Slatinčanmi a premiéra dokumentárneho filmu Matičiar, ktorý zachytáva osudy Juraja Pašku.

Jeho pamiatku bude oddnes pripomínať pamätná tabuľa nainštalovaná v strede obce na budove kultúrneho domu. „Sme radi, že sa nám ju podarilo osadiť práve v tomto roku, keď si pripomíname výročie tohto významného matičiara,“ uviedol Hanuska, podľa ktorého ide o výsledok spolupráce rodiny Juraja Pašku, obce a MS.

„V čase, keď bol Juraj Paška správcom MS, bol jej najvyšším predstaviteľom, keďže funkcia predsedu vtedy neexistovala. Počas komunistickej totality posunul Maticu smerom, ktorým sa mala uberať. Bohužiaľ, neskôr na to doplatil a bol zo svojej funkcie odvolaný,“ povedal terajší správca MS Maroš Smolec s tým, že súčasné vedenie tejto národnej inštitúcie na jeho odkaz nezabúda.

Podľa vyjadrenia jeho syna Ivana Pašku sa Juraj Paška pri riadení MS neraz dostal do sporu s najvyššími predstaviteľmi vtedajšieho režimu, vrátane prezidenta Antonína Novotného. „Otec bol za obhajobu slovenských záujmov v zložitom období potrestaný a nikdy nebol rehabilitovaný. Vyše 40 rokov sa o ňom takmer nevedelo, nesmel publikovať, žil v závetrí. Až dnešné podujatie považujem za jeho ocenenie a vlastne i rehabilitáciu,“ zdôraznil.

Juraj Paška sa narodil 9. júla 1915 vo Zvolenskej Slatine. Absolvoval Štátny učiteľský ústav v Lučenci a neskôr učil vo viacerých školách v Podpoľaní. V roku 1953 sa stal riaditeľom Univerzitnej knižnice v Bratislave a o šesť rokov neskôr bol vymenovaný za správcu Matice slovenskej. Po odvolaní z tejto funkcie pôsobil na Filozofickej fakulte Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, v Štátnej vedeckej knižnici v Prešove, obnovoval archív na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a robil jazykového korektora v Československej televízii.