Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Pamätníky 1. sv. vojny OBRAZOM

Z prvej svetovej vojny sa do Kamenca pod Vtáčnikom nevrátilo 30 mužov

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Z vtedajšieho Horného Kamenca ich bolo 13, z Dolného Kamenca 17.

Kamenec pod Vtáčnikom 11. marca (TASR) - Z prvej svetovej vojny sa domov, do dnešného Kamenca pod Vtáčnikom v okrese Prievidza, nevrátilo 30 mužov. Z vtedajšieho Horného Kamenca ich bolo 13, z Dolného Kamenca 17. Časť obetí, obyvateľov Horného Kamenca, pripomína Pomník padlým v prvej svetovej vojne na Hornokamenčianskej ulici, oproti farskému úradu.

"Pomník padlým v prvej svetovej vojne postavili zo zbierok občanov a odhalili ho 10. októbra 1937 za účasti krojovaných skupín, kamenčianskej dychovky a veľkého počtu občanov," načrtol pre TASR starosta Kamenca pod Vtáčnikom Dušan Ďuriš.

Pamätník podľa neho pôvodne postavili pre padlých z Horného Kamenca. "Vzhľadom na to, že sa v roku 1955 obe obce zlúčili, je teraz príležitosť pri 100. výročí ukončenia tejto, takzvanej Veľkej vojny doplniť k pomníku mená aj padlých občanov z Dolného Kamenca," ozrejmil.

Život na bojiskách v prvej svetovej vojne z Horného Kamenca položili Michal Hudec, Ondrej Fábry, Pavel Fábry, Jozef Fábry, Gašpar Mendel, Štefan Hudec, Ján Bobok, Ondrej Šesták, František Rybár, Ján Kováč, Jozef Kováč, Pavel Fábry a Ján Sládok. Do Dolného Kamenca sa z vojny nevrátili Vendelín Ďurta, Jozef Žiak, Štefan Lauš, Ondrej Halač, Filip Halač, Jozef Halač, Štefan Mokoš, Valent Slávik, Ján Štanga, Ján Jánoška, Štefan Jánoška, Juraj Vojdáš, Michal Vojdáš, Valent Nechala, Ondrej Vrana, Jozef Šimo a Ondrej Žiak. Muži, ktorí z Horného i Dolného Kamenca narukovali do vojny, boli prevažne živitelia rodín a tieto začali veľmi rýchlo pociťovať nedostatok životných potrieb. "Štát im síce poskytoval finančnú podporu, ale táto bola úplne nedostatočná. Veľký nedostatok potravín a iného tovaru sa začal prejavovať najmä od roku 1916. Bol zavedený lístkový systém, ale každý kupoval za vlastné peniaze. Cdeny začali závratne stúpať. Štát nariadil rekvirácie za príslušnej vojenskej asistencie. Brali sa kone, dobytok, obilie, krmivá, poplatky za rekvírované veci boli nízke," pokračoval Ďuriš.

Napriek tomu, že druhá svetová vojna podľa neho trvala dlhšie a vyžiadala si aj viac obetí, v prípade Kamenca pod Vtáčnikom je to paradoxne naopak. "V druhej svetovej vojne totiž zahynulo šesť ľudí, z toho tri deti, ktorým sa stala osudná nevybuchnutá munícia," uzavrel.