< sekcia Ekonomika

Ač: Pri dekarbonizácii treba zastaviť dotácie do ťažby fosílnych palív

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Pavol Remiaš

Ako spresnil, podstatou uhlíkovej neutrality je dosiahnutie stavu, keď sa množstvo emisií vypustených na území daného štátu zároveň pohltí prírodnými procesmi do ekosystémov na súši alebo v oceánoch.

Bratislava/Praha 19. augusta (TASR) – Najlepšou cestou na dosiahnutie uhlíkovej neutrality je elektrifikácia dopravy a bývania, ako aj významné zníženie spotreby energie prechodom na úspornejšie domy a budovy. Alexander Ač z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR tak reagoval na otázku TASR, aké alternatívy má Slovensko k dispozícii k zemného plynu vzhľadom na to, že medzi rokmi 2030 a 2050 by jeho spotreba mala klesnúť na desatinu dnešnej, ak chce Európa dosiahnuť o pár desaťročí uhlíkovú neutralitu.

"Technológie už existujú. Problém jednoznačne nastane v prípade leteckej a lodnej dopravy - a dekarbonizácia nebude jednoduchá ani v rozvojových krajinách, kde sa nová fosílna infraštruktúra stále buduje. Domnievam sa však, že pri rozumnom znížení celkovej spotreby energie, reštrukturalizácii automobilového priemyslu, zrýchlení elektrifikácie a podpore nízkouhlíkových zdrojov energie tento cieľ nie je úplne nereálny. Bude to, samozrejme, spojené s mnohými a často aj bolestivými opatreniami. Veľa času sme už totiž premrhali," upozorňuje Ač.

Ako spresnil, podstatou uhlíkovej neutrality je dosiahnutie stavu, keď sa množstvo emisií vypustených na území daného štátu zároveň pohltí prírodnými procesmi do ekosystémov na súši alebo v oceánoch.

"V zásade platí, že dosiahnuť uhlíkovú neutralitu bude znamenať dosiahnutie takmer nulových emisií CO2. Z praktického hľadiska to znamená prakticky prestať používať uhlie, ropu a zemný plyn. Myslím si, že teraz sa o tom viac hovorí aj vďaka protestom mladých ľudí, ktoré sa stále viac objavujú v médiách a nadobudli takmer globálny rozmer, s výnimkou USA, Ruska, Číny a niektorých ďalších štátov. Zároveň sa viac prejavujú negatívne dôsledky klimatickej zmeny a je stále ťažšie ich prehliadať alebo o nich nehovoriť. Začínajú narúšať bežný život mnohých ľudí," uviedol.

Slovensko podľa neho nemá nenaplnený potenciál solárnej energie, či už fotovoltiky alebo termálnej. Technický potenciál vetra je menší, ale podľa neho dnes takmer nevyužitý.

"Ceny obnoviteľnej energie veľmi rýchlo klesajú a sú stále dostupnejšie, rýchlo klesá aj cena elektromobilov. Dnes sa dajú za rovnakú cenu ako štandardné domy postaviť aj domy s pasívnym štandardom a zlomkom prevádzkových nákladov na spotrebu energie. Súčasným tempom transformácie by sme sa však nikam nedostali a tempo musí výrazne zrýchliť. Globálne by to malo byť asi desaťnásobne, na Slovensku asi približne podobne," zdôraznil.

Zároveň dodal, že sa budeme musieť zrejme rozlúčiť so súčasným modelom ekonomiky založenej na raste, pretože ten nie je udržateľný ani na princípe "zelenej" ekonomiky.

Podľa ekológa by prvým a okamžitým krokom v súčasnosti malo byť zastavenie priamych či nepriamych dotácií do ťažby fosílnych palív; na Slovensku sa to týka uhlia. Následne sa musí postupne zvyšovať uhlíková daň, ktorá sa viac dotkne ľudí s vyššou spotrebou energie. Takto získané prostriedky by boli výhradne určené na zrýchlenú transformáciu k nízkouhlíkovej ekonomike.

"V prípade extrémne bohatých ľudí, ktorí s prehľadom spotrebujú za rok toľko energie, čo priemerný Ind alebo Afričan za celý život, by zrejme bolo potrebné pristúpiť k ďalším formám regulácie, úmerne vo vzťahu k ich vlastnej spotrebe. Rozvojové krajiny s veľkým počtom obyvateľov sú, samozrejme, v inej pozícii, ale rýchly technologický rozvoj je možné pozorovať aj v týchto krajinách, aj keď s obrovskými regionálnymi rozdielmi," konštatoval Ač.

Pripustil, že ak nebude snaha riešiť problém nejakou formou globálnej kooperácie, respektíve globálnej uhlíkovej dane, tak je problém neriešiteľný.

"Môže to byť pravda, ale myslím, že je úlohou bohatých štátov Západu, aby urobili prvý krok. Bral by som si príklad z Fínska, ktoré ohlásilo plán dosiahnutia neutrality už k roku 2025, a Veľká Británia nedávno detailný plán jej dosiahnutia do roku 2050 vypracovala s ohľadom na všetky sektory ekonomiky. Nikto nedokáže zaručiť úspech, ale keď to ani neskúsime, tak je zaručený neúspech a s ním aj nezvládateľné dôsledky klimatickej zmeny nezlučiteľné s organizovanou civilizáciou," varuje ekológ.

Česká republika, Maďarsko a Poľsko v júni na summite členských štátov EÚ v Bruseli zablokovali pokusy ostatných štátov dosiahnuť dohodu o uhlíkovej neutralite do roku 2050.

"Ak mám správne informácie, tak o uhlíkovej neutralite do roku 2050 uvažuje najnovšie aj Česká republika, ale v každom prípade tá 'ochota' je tam menšia. Myslím, že to môže súvisieť so skutočnosťou, že Slovensko má menšie zastúpenie uhlia v energetickom mixe ako Česko a Poľsko; Maďarsko je však na tom, naopak, lepšie. Na Slovensku sa v poslednom čase dostávajú viac do popredia environmentálne témy a politici už prestávajú kategoricky spochybňovať klimatickú zmenu ako závažný civilizačný problém. Takže aspoň v rétorickej rovine hovoria o potrebe emisie znižovať. Ako to nakoniec všetko bude, je však iná otázka," uzavrel Alexander Ač.

Šéfovia štátov a vlád dostanú ďalšiu príležitosť na dosiahnutie dohody na summite v októbri tohto roka. Ten sa uskutoční po klimatickom summite OSN, ktorý zvolal generálny tajomník OSN António Guterres na 23. septembra.