Frankfurt nad Mohanom 23. júla (TASR) - Prezident nemeckej Bundesbanky Jens Weidmann varuje pred prílišnými ohľadmi voči členským krajinám eurozóny alebo finančným trhom, keď sa Európska centrálna banka (ECB) rozhodne opustiť súčasnú mimoriadne voľnú peňažnú politiku. "Podľa mňa je rozhodujúce vykonať tento krok k normalizácii bez ohľadu na následky, ktoré to bude mať na schopnosť splácať dlhy členských štátov alebo na stabilitu finančných trhov," povedal pre DPA.

Prezident ECB Mario Draghi sa svojimi vyjadreniami koncom júna postaral o eufóriu na finančných trhoch, následne sa ECB musela postarať o zmiernenie rozruchu. Draghi sa vyjadril veľmi pozitívne o hospodárstve v eurozóne a súčasný nepriaznivý vývoj inflácie označil za dočasný. Navyše hovoril o postupnom prispôsobení peňažnej politiky. Finančné trhy začali okamžite špekulovať o skorom ukončení programu vykupovania štátnych dlhopisov, čo viedlo k rastu výnosov dlhopisov a posilneniu eura.

Podľa Weidmanna sa členovia Rady guvernérov ECB medzičasom zhodujú, že cenové tlaky vzhľadom na hospodárske oživenie v eurozóne narastajú a strašiak deflácie zmizol. "To je dôležitým predpokladom na ceste k normalizácii peňažnej politiky. To neznamená, že dupneme na brzdu, skôr opatrne zložíme nohu z plynu. Peňažná politika preto bude ešte nejaký čas orientovaná expanzívne a bude podporovať konjunktúru."

Navzdory očakávaniam ECB na svojom štvrtkovom zasadnutí (20. 7.) nedala signál o ústupe od ultravoľnej peňažnej politiky. Draghi hovoril skôr o jeseni, keď ECB bude diskutovať o možnej zmene doterajšej peňažnej politiky. V eurozóne tak hlavná úroková sadzba zostáva na rekordnej nule. ECB bude ešte do konca tohto roka nakupovať štátne aj firemné dlhopisy v hodnote 60 miliárd eur mesačne a ponecháva si aj možnosť tento program podľa potreby rozšíriť.

Záplava lacných peňazí má podporiť konjunktúru a infláciu v eurozóne tlačiť k cieľovej úrovni pod 2 %. Nízke alebo klesajúce ceny totiž môžu v dlhodobom horizonte motivovať firmy aj spotrebiteľov k odloženiu investícií, čo by výrazne zabrzdilo hospodársky rast.

Weidmann už dlhšie kriticky sleduje vykupovanie dlhopisov. "Systém eurozóny sa pre nákupy dlhopisov medzičasom stal najväčším veriteľom členských krajín," hovorí šéf nemeckej centrálnej banky a varuje: "Zmiešaním peňažnej a fiškálnej politiky vzniká riziko, že na radu ECB sa bude vyvíjať tlak, aby odložila nevyhnutné pritvrdenie peňažnej politiky."

Podľa neho je preto dôležité, aby finančný systém zostal nezávislý od politiky. "Odvrátenou stranou mince nezávislosti, ktorá v demokratickom štátnictve predstavuje istý cudzí prvok, je jasný a obmedzený mandát týkajúci sa cenovej stability. Toho sa musíme v záujme dlhodobého zabezpečenia cenovej stability aj dôsledne držať."

Ekonómovia očakávajú, že ECB svoj program kvantitatívneho uvoľňovania postupne obmedzí a pravdepodobne až v roku 2019 prvýkrát zvýši úrokové sadzby.