Bratislava 18. mája (TASR) - V medzinárodnom práve vzťahujúcom sa na kybernetickú sféru možno exitujú medzery, je však nepravdivé povedať, že ide o akúsi "bezprávnu džungľu". V rozhovore pre TASR to v piatok na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii GLOBSEC 2018 Bratislava Forum povedala Marina Kaljurandová, niekdajšia estónska ministerka zahraničných vecí a v súčasnosti predsedníčka Globálnej komisie pre stabilitu kybernetického priestoru (GCSC), ktorá je najvýznamnejším celosvetovým orgánom svojho druhu.

"Všetky členské štáty OSN sa v roku 2013 a 2015 dohodli, že medzinárodné právo sa vzťahuje aj na kybernetickú sféru. Vzišlo to zo správy vládnych expertov na kybernetickú bezpečnosť, ktorú viedol generálny tajomník OSN a prijalo ju Valné zhromaždenie OSN," pripomenula Kaljurandová a dodala, že v tejto chvíli nemožno povedať, či sú v tejto legislatíve medzery, alebo ktoré to sú. "Momentálne sme v štádiu analýzy, a keď ho skončíme, potom budeme môcť povedať, že je medzera tu alebo tam," ozrejmila.

Priblížila, že momentálne existuje 600-stranová právna analýza vypracovaná expertmi na medzinárodné právo pre Centrum kybernetickej bezpečnosti NATO v Estónsku o tom, ako sa medzinárodné právo vzťahuje na kybernetický priestor. "Teraz je na vládach, aby si ich výklad pozreli, keďže práve vlády sú tie, ktoré aplikujú medzinárodné právo," uviedla Kaljurandová.

Pripustila, že čím viac šedých zón existuje, tým horšie, pričom v kybernetickom priestore nie sme ešte "v ideálnom svete" s pravidlami, ktorým všetci rozumieme, a jasným chápaním, čo sa stane, ak dôjde k ich porušeniu. Šedé zóny však existujú aj mimo kybernetickej oblasti a právo sa ich rovnako ako v oblasti kybernetického priestoru snaží vyložiť, až keď sa takýto incident udeje, uviedla ďalej Kaljurandová a ako príklad pripomenula kauzu tzv. zelených mužíčkov na Kryme.

Podľa Kaljurandovej je dobre, že NATO a ďalšie krajiny diskutujú aj o schopnostiach útoku v kyberpriestore. "Pretože 'zlí chlapci' by mali vedieť, že máme takéto možnosti, nie že by sme išli zaútočiť, ale sme pripravení brániť sa a máme kybernetické nástroje na to, aby sme sa bránili... Musíme však dať jasne najavo, že ide o zastrašovanie a budeme sa brániť a nie útočiť.. a musí to byť v súlade s medzinárodným právom," dodala.

Kaljurandová bola veľvyslankyňou Estónska v Rusku práve v čase, keď sa jej vlasť stala terčom tzv. DDoS útokov cielených na internetové stránky štátnych inštitúcií, bánk a médií. K útokom došlo počas sporov s Ruskom o premiestnenie sovietskeho vojnového pamätníka z centra Tallinna v roku 2007. Išlo o vôbec prvé politicky motivované kybernetické útoky, ktoré boli podľa Kaljurandovej v porovnaní so súčasnými "primitívne", nikoho nezabili, nič nezničili, boli len znepokojujúce.

Estónsko, ktoré bolo už v tom čase krajinou s veľmi dobrými internetovými službami, sa po tejto skúsenosti podľa nej naučilo, že mať jasne vymedzenú legislatívu i kompetencie a zodpovednosť vo vlastnej krajine je dôležité. Zároveň pochopilo, že pre efektívnu kybernetickú bezpečnosť je potrebný celonárodný prístup, v ktorom si navzájom pomáhajú vláda, súkromný sektor, akademici, občianska spoločnosť aj IT sektor. Tallinn si tiež uvedomil dôležitosť medzinárodnej spolupráce. "Kybernetická bezpečnosť, rovnako ako kybernetické útoky, totiž nemajú hranice, takže ak chcete byť efektívny, musíte spolupracovať s ostatnými," dodala Kaljurandová.