Bratislava 23. januára (TASR) - Implementáciou Stratégie lepšej regulácie RIA (Regulatory Impact Assessment – posudzovanie vplyvov navrhovaných regulácií) by sa mala vniesť do procesu prípravy legislatívy zásada jej jednoduchosti a zrozumiteľnosti, teda písať legislatívne normy v takej podobe, aby boli pochopiteľné pre všetky subjekty, ktorých sa týkajú. Uviedlo to Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v predkladacej správe k materiálu "RIA 2020 – Stratégia lepšej regulácie", ktorý by mala v stredu (24.1.) prerokovať vláda.

Efektivita, transparentnosť a otvorenosť by sa mala docieliť najmä dôsledným dodržiavaním a využívaním analýz vplyvov a konzultácií s odborníkmi a verejnosťou, posilnením prístupu k informáciám, dátam a odborným stanoviskám. Neodmysliteľnou súčasťou hodnotenia vybraných vplyvov je konzultačný proces, a teda aj zaangažovanie širokej verejnosti do prípravy dokumentov s cieľom zvýšiť kvalitu prijímaných dokumentov a legislatívnych noriem.

Pointou lepšej regulácie a predloženej stratégie však nie je "bezhlavá" deregulácia, ale definovanie racionálnych cieľov regulácie a spôsobov naplnenia týchto cieľov na základe jasných a kvantifikovateľných indikátorov podporených odbornou diskusiou.

"Cieľom materiálu je schváliť strednodobú stratégiu lepšej regulácie a do roku 2020 zaviesť do prostredia SR aj nové formy hodnotenia, posudzovania a tvorby regulácií," spresnil rezort hospodárstva.

Materiál je podľa MH SR rozdelený do dvoch kapitol. Prvá kapitola sa zaoberá doterajšími aktivitami v rámci agendy lepšej regulácie na národnej úrovni. Zahŕňa stav implementácie agendy lepšej regulácie na Slovensku od roku 2007. Druhá kapitola konkretizuje základnú víziu lepšej regulácie v SR do roku 2020 z hľadiska obsahového, finančného a časového.

Vládny materiál obsahuje dve prílohy. Prvá príloha je zameraná na teoretické východiská agendy lepšej regulácie na globálnej úrovni, teda obsahuje základné definície princípov a nástrojov lepšej regulácie a prostredníctvom príkladov vysvetľuje ich uplatňovanie v praxi rôznych krajín EÚ či OECD. Druhá príloha hodnotí odporúčania OECD pre SR pre lepšiu reguláciu z hľadiska dosiahnutého pokroku v ich napĺňaní.

Materiál je výsledkom konzultácií so zástupcami ústredných orgánov štátnej správy a zástupcami podnikateľskej obce. Pri jeho príprave sa tiež uskutočnili individuálne rokovania a konzultácie najmä so subjektmi zapojenými do posudzovania vplyvov a participatívnej tvorby verejnej politiky, ako aj so zástupcami iniciatívy pre vládu zákona a Združením podnikateľov Slovenska, ktorí prejavili záujem o zapojenie sa do procesu konzultácií. Zároveň bolo obsahové zameranie materiálu, ako požiadavka na návrhy a podnety k príprave dokumentu, predložené na konzultácie s verejnosťou prostredníctvom predbežnej informácie zverejnenej na portáli Slov-Lex.