Norimberg 19. apríla (TASR) - Nemecký program štátnej podpory zamestnanosti, tzv. kurzarbeit, sa počas pandémie nového koronavírusu osvedčil, i keď existoval priestor na zlepšenie. Tvrdia to autori štúdie, ktorú zverejnil v stredu norimberský Inštitút pre výskum trhu práce a zamestnanosti (IAB).

V rámci vládneho programu podpory zamestnanosti, tzv. kurzarbeitu, môžu firmy vo finančných ťažkostiach posielať zamestnancov domov. Tí však o prácu neprídu a štát im dočasne vypláca určitú časť mzdy.

Do polovice roka 2021 program fungoval veľmi dobre, následne však viaceré európske krajiny dokázali obmedzovať mimoriadne opatrenia zavedené počas pandémie rýchlejšie ako Nemecko, tvrdia autori štúdie. Neosvedčilo sa podľa nich tiež prepojenie skrátených úväzkov so systémom ďalšieho vzdelávania.

Na druhej strane sa ani nenaplnili obavy, že štátna podpora umelo predĺži existenciu inak neživotaschopných podnikov. To podľa štúdie dokladuje aj skutočnosť, že po ukončení kurzarbeitu neprišla žiadna vlna insolvencií alebo prepúšťaní.

Na vrchole pandémie v apríli 2020 kurzarbeit v Nemecku využívalo takmer šesť miliónov ľudí. V tom istom roku samotný Spolkový úrad práce (BAA) na program vynaložil viac ako 20 miliónov eur.