< sekcia Ekonomika

Štúdia realizovateľnosti uzla Bratislava je už hotová

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Štúdia priniesla päť alternatív rozvoja železničnej dopravy v Bratislave a jej okolí, z ktorých spracovatelia dokumentu odporúčajú dve riešenia.

Bratislava 12. júna (TASR) - Dlhoočakávaná štúdia realizovateľnosti uzla Bratislava, ktorá má zásadným spôsobom ovplyvniť vývoj železničnej dopravy v hlavnom meste, je už hotová. Priniesla päť alternatív rozvoja železničnej dopravy v Bratislave a jej okolí, z ktorých spracovatelia dokumentu odporúčajú dve riešenia. Vyplýva to z finálnej správy štúdie, ktorú zverejnili Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).

ŽSR tvrdia, že nepreferujú jednu konkrétnu alternatívu, ale také riešenia, ktoré majú najväčší prínos v oblasti zvýšenia bezpečnosti a zrýchlenia dopravy, zlepšenia komfortu pre cestujúcich a obyvateľov hlavného mesta a jeho okolia. Prvé výsledky by mali byť viditeľné podľa ŽSR už v priebehu budúceho roka.

Všetky alternatívy počítajú s druhou traťovou koľajou v úseku Bratislava - Nové Mesto – Bratislava Hlavná stanica a s treťou traťovou koľajou v úseku Bratislava-Lamač – Bratislava Hlavná stanica. Taktiež rátajú s modernizáciu Hlavnej stanice, kapacita stanice je však v jednotlivých alternatívach rozdielna. Súčasťou riešení je aj modernizácia železničnej zastávky Bratislava-Vinohrady a realizácia nových železničných zastávok Bratislava-Bory, Bratislava-Železná studienka/Patrónka, Bratislava-Ružinov a Bratislava-Vrakuňa.

V Alternatíve 1, kde sa oprávnené náklady odhadujú na 653,8 milióna eur, majú všetky vlaky osobnej dopravy s výnimkou smerov Rajka a Viedeň cez Kittsee končiť, vychádzať či prechádzať Hlavnou stanicou. V nákladnej doprave je zachovaný súčasný prevádzkový koncept. Toto riešenie obsahuje aj modernizáciu úseku Bratislava-Lamač – Hlavná stanica – Bratislava-Vinohrady.

Alternatíva 2 s predpokladanými oprávnenými nákladmi v sume 706,2 milióna ráta s tým, že diaľková a medziregionálna osobná doprava je sústredená do Hlavnej stanice. Regionálna a prímestská doprava je rozdelená do železničných staníc – Hlavná stanica, Bratislava-Nové Mesto, Bratislava-Petržalka a Podunajské Biskupice. V nákladnej doprave je zachovaný súčasný prevádzkový koncept. Táto alternatíva ráta aj s modernizáciou úseku Devínska Nová Ves – Hlavná stanica – Bratislava-Vinohrady a úseku Bratislava-Nové Mesto – Podunajské Biskupice.

V Alternatíve 3, kde sa oprávnené náklady odhadujú na 740 miliónov eur, sú jednotlivé smery vo všetkých segmentoch osobnej dopravy sústredené do rôznych železničných staníc, a to Hlavná stanica - smery Trnava, Kúty a Viedeň (cez Marchegg), Bratislava-Nové Mesto - smer Galanta, Bratislava predmestie - smer Dunajská Streda a Bratislava-Petržalka - smery Rajka a Viedeň (cez Kittsee). V nákladnej doprave je zachovaný súčasný prevádzkový koncept. Počíta sa tu aj s modernizáciou úseku Devínska Nová Ves – Hlavná stanica – Bratislava-Vinohrady, železničnej stanice Bratislava predmestie a úseku Bratislava-Nové Mesto – Podunajské Biskupice.

Alternatíva 4.1 (oprávnené náklady 872,7 milióna eur) a Alternatíva 4.2 (oprávnené náklady 882,8 milióna eur) prináša odpoveď o budúcnosti využitia plánovanej bratislavskej stanice Filiálka. Osobná doprava v týchto riešeniach je sústredená do Hlavnej stanice. Regionálna a prímestská doprava je zo smerov Pezinok, Senec a Dunajská Streda sústredená do novej stanice Filiálka. Ďalšie tri smery Malacky, Rajka a Viedeň, cez Kittsee, do železničnej stanice Bratislava-Petržalka a smer Viedeň, cez Marchegg, do Hlavnej stanice. V nákladnej doprave je zachovaný súčasný prevádzkový koncept. Pri týchto alternatívach sa ráta aj s modernizáciou úseku Devínska Nová Ves – Hlavná stanica – Bratislava-Vinohrady. Taktiež s modernizáciou železničnej stanice Bratislava predmestie a výstavbou nového úseku Bratislava predmestie – Bratislava Filiálka.

Spracovateľ štúdie odporúča ďalej sledovať alternatívy 2 a 4.1. Pre obidve alternatívy je podľa neho potrebné spracovať štúdie širších socioekonomických dosahov a potenciálnych prínosov vzhľadom na urbanistický rozvoj Bratislavy a dotknutých lokalít.

"Cieľom ŽSR - manažéra železničnej infraštruktúry na Slovensku - je predovšetkým úprava jej najkritickejších častí. A to najmä revitalizácia bratislavskej Hlavnej stanice a budovanie nových prestupných zastávok vlak – MHD," povedal pre TASR na margo výsledkov štúdie hovorca železníc Michal Lukáč. Ide podľa jeho slov o investičné akcie, ktorých realizácia bude mať pozitívny dosah na obyvateľov Bratislavy a aj celého Slovenska.