< sekcia Import

J.HRABKO KOMENTUJE DÔCHODKOVÝ STROP: X neznámych

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Komentár Juraja Hrabka.

Návrh na takzvané zastropovanie veku odchodu do dôchodku je po dlhšom čase samostatnou aktivitou strany Smeru-SD. Jej predseda Robert Fico tak chce dať najavo, že drží sľub, nikam neodchádza, ale bude stranu aktivizovať, oslovovať voličov a vábiť ich späť do košiara.

Je to prirodzené, napokon, každá strana by sa mala snažiť získať či už stratených alebo nových voličov. Hlavné problémy sú v tomto konkrétnom prípade zatiaľ dva a úplne inde – prvý spočíva v navrhovanom riešení a druhý v jeho ústavnosti.

O zastropovaní veku do dôchodku sa síce hovorí už dlho, ale zatiaľ nikto nepredložil komplexnú a výhľadovú analýzu takéhoto riešenia. Straníci už vonkoncom nie. Je v podstate jednoduché stanoviť, že vek do dôchodku bude napríklad 65 rokov – ak to odkýva najmenej 90 poslancov, tak to aj tak bude. Otázne je, čo bude s tými ľuďmi, ktorí prídu o prácu oveľa skôr, povedzme aj o 15 rokov.

Automatizácia, robotizácia, moderné technológie si viac-menej pravidelne vyberajú svoju daň, pričom treba povedať, že rezort školstva na to akosi stále zabúda. Konkrétne: je fajn, že Slovensko je tu a teraz veľmocou vo výrobe automobilov, otázka však znie dokedy ním bude. Pretože na veky vekov isto nie. A o zlom zdravotnom stave slovenského zdravotníctva nepochybuje azda nikto. Jednoducho povedané, všetko súvisí so všetkým, aj so zastropovaním veku do dôchodku.

Jedna vec je debata ekonómov, sociológov, národohospodárov, prognostikov a ďalších odborníkov, iná ústavné riešenie. Čisté je len jedno – priama novela Ústavy. Buď sa v nej maximálny vek odchodu do dôchodku uvedie konkrétnym číslom alebo sa v nej zakotví právo parlamentu predmetný ústavný zákon schváliť. Inými slovami, parlament môže schváliť novelu Ústavy, ale nie taký ústavný zákon, o ktorom to Ústava nehovorí a nepredpokladá.

Ešte inak - Ústava nedáva parlamentu žiadne oprávnenie na to, aby ústavný zákon o maximálnom veku do dôchodku schválil a keďže parlament môže robiť iba to, čo mu Ústava dovoľuje, nebol by takýto ústavný zákon s ňou v súlade.

Uvedené, samozrejme, nebráni Smeru-SD, aby návrh aj bez úmorného prepočítavania a modelovania rôznych faktorov, podal už na júnovú parlamentnú schôdzu. Stranícke posolstvo, že sa stará o ľudí, je nateraz dôležitejšie. Vecné hľadisko je bokom a z politického to vyzerá skôr tak, akoby už strana začala priamu kampaň. Nie je na tom nič zlé, ale iba dovtedy, pokiaľ sa nepretaví do schvaľovania zlých zákonov. Sociálneho inžinierstva.