Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Autor TASR
Breza/Bratislava 19. augusta (TASR) – Slovenský historik Augustín Maťovčík získal za objaviteľské sondy do dejín národnej literatúry a kultúry mnoho ocenení. V literárnovednej práci sa venoval najmä obdobiu národného obrodenia ako aj významným postavám literatúry medzivojnového obdobia. V sobotu 19. augusta uplynie 80 rokov od jeho narodenia.
Augustín Maťovčík sa narodil 19. augusta 1937 v obci Breza. Študoval na gymnáziu v Trstenej. Po maturite v roku 1955 vo vzdelávaní pokračoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo funkcii vedúceho Literárneho archívu Matice slovenskej v Martine pracoval od roku 1959. V rokoch 1967 – 1968 pôsobil na Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave, potom opäť v Matici slovenskej (MS) v Biografickom oddelení.
Z politických dôvodov bol v rokoch 1968-1969 diskriminovaný a bol nútený knižne publikovať pod cudzími menami. Tak mu vyšli tituly Ján Kollár - Legenda o veľkom Slovanovi (1974), Albert Škarvan - Život je zápas (1977), Štefan Krčméry - Slovo čisté (1979). Pod vlastným menom vydal v 80. rokoch 20. storočia monografie o Jánovi Hollom, Ľudovi Ondrejovovi, Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi.
V roku 1990 sa Maťovčík stal riaditeľom Biografického ústavu MS, pri zrode ktorého stál v roku 1969. Viedol aj Odbor správy a výskumu pôvodných prameňov, ktorý tvoria Literárny archív a Národný biografický ústav. Zodpovedal za vydávanie Bibliografického lexikónu Slovenska a zostavoval odborný časopis Biografické štúdie. Je autorom scenárov niekoľkých dokumentárnych filmov (Vavrinec Čaplovič, STV Bratislava 2001, réžia Fedor Bartko), mnohých biografických monografií, štúdií a článkov.
Jednou z autorových publikácií je aj kniha Ľudovít Štúr Kalendárium života a diela.
Prezident SR Andrej Kiska udelil v januári 2017 Augustínovi Maťovčíkovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti biografie a bibliografie.
Augustín Maťovčík sa narodil 19. augusta 1937 v obci Breza. Študoval na gymnáziu v Trstenej. Po maturite v roku 1955 vo vzdelávaní pokračoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo funkcii vedúceho Literárneho archívu Matice slovenskej v Martine pracoval od roku 1959. V rokoch 1967 – 1968 pôsobil na Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave, potom opäť v Matici slovenskej (MS) v Biografickom oddelení.
Z politických dôvodov bol v rokoch 1968-1969 diskriminovaný a bol nútený knižne publikovať pod cudzími menami. Tak mu vyšli tituly Ján Kollár - Legenda o veľkom Slovanovi (1974), Albert Škarvan - Život je zápas (1977), Štefan Krčméry - Slovo čisté (1979). Pod vlastným menom vydal v 80. rokoch 20. storočia monografie o Jánovi Hollom, Ľudovi Ondrejovovi, Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi.
V roku 1990 sa Maťovčík stal riaditeľom Biografického ústavu MS, pri zrode ktorého stál v roku 1969. Viedol aj Odbor správy a výskumu pôvodných prameňov, ktorý tvoria Literárny archív a Národný biografický ústav. Zodpovedal za vydávanie Bibliografického lexikónu Slovenska a zostavoval odborný časopis Biografické štúdie. Je autorom scenárov niekoľkých dokumentárnych filmov (Vavrinec Čaplovič, STV Bratislava 2001, réžia Fedor Bartko), mnohých biografických monografií, štúdií a článkov.
Jednou z autorových publikácií je aj kniha Ľudovít Štúr Kalendárium života a diela.
Prezident SR Andrej Kiska udelil v januári 2017 Augustínovi Maťovčíkovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti biografie a bibliografie.
