Bratislava 24. mája (TASR) - Najnovšie dvojčíslo Literárneho týždenníka (19-20) je v rozhodujúcej miere venované blížiacemu sa členskému zhromaždeniu Spolku slovenských spisovateľov (SSS), ktoré sa uskutoční 7. júna v Žiline. Na prvej strane sa začínajú správy o činnosti odbočiek Spolku za obdobie rokov 2013 - 2017. Z prehľadu o ich činnosti vyplýva, že odbočky vyvíjajú literárno-kultúrne aktivity v Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Trenčíne, Trnave a Žiline. Spolok slovenských spisovateľov je tak jedinou skutočne celoslovenskou spisovateľskou organizáciou. Informácie uvádza spoločný titulok Bohaté aktivity a spolupráca.

Súčasťou tohto informačného bloku sú samostatné bilančné správy o edičnej činnosti Spolku, ktorá zaznamenala prudký vzostup. Vydavateľstvo SSS v súčasnej dobe vydáva prakticky každý týždeň jeden knižný titul z pôvodnej i prekladovej tvorby. K tomu treba ešte prirátať päť knižných debutov, ktoré vyšli v rozbiehajúcej sa Edícii mladých slovenských autorov časopisu Dotyky.

Samostatnou informáciou, patriacou však do tohto bilančného rámca, je Správa o činnosti členskej komisie SSS za obdobie od 28. 5. 2013 do 27. 4. 2017. Z nej sa môžeme okrem iného dozvedieť, že SSS má k tomuto dátumu celkovo 450 riadnych členov, z toho 130 žien a 320 mužov. Zaznamenaná je aj skutočnosť, že v uvedenom období zomrelo 34 literárnych tvorcov, členov SSS.

„Stĺpcový“ úvodník esejistického charakteru List z púšte, publikovaný na 1. strane, napísala literárna vedkyňa Eva Fordinálová a nachádzame v ňom aj takúto myšlienku: „Potkany už vetria, že treba opustiť loď, už vážne poškuľujú po Marse namiesto zmobilizovania, združenia všetkých prostriedkov a ľudského potenciálu - spoločnej vôle a odhodlania - nedopustiť zmenu Zeme na vyprahnutý Mars. Ešte je čas.“

Vnútropolitický komentár Dvojaký kilometer politiky o „hrubo neetickom správaní niektorých novinárov“ napísal Ľudovít Števko. V podobnom duchu sa nesú aj polemické poznámky Gustáva Murína a Júliusa Handžárika. Prvá je ostrou kritikou vulgárneho spôsobu moderovania politických programov zo strany rozhlasového redaktora, druhá varuje pred takým nebezpečným krokom, akým by bola realizácia návrhu vynechať spomedzi maturitných predmetov slovenský jazyk a literatúru. Poznámku s názvom Slováci bez slovenčiny? autor uzatvára touto vetou: „Bude teda znovuzreformované školstvo na Slovensku nebezpečnou výnimkou, nasmerovanou v intenciách aponiovských odnárodňovacích školských zákonov?“

Autorom prvého zahranično-politického komentára Francúzsko: po voľbách i pred voľbami je Branislav Fábry. Druhý komentár o udalosti ďaleko za našimi hranicami, ale zreteľne sa nás dotýkajúcej, o národnom ekonomickom fóre v Pekingu, napísal František Škvrnda a nadpísal ho titulkom Hodvábna cesta 21. storočia.

Na „divadelnej“ strane sú recenzne zaznamenané dve inscenačné novinky. Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove uviedlo v obnovenej premiére životopisnú hru Karola Horáka Životabeh Adolfa Ivanoviča Dobrijanského o dramatických životných osudoch rusínskeho národného buditeľa a veľkého podporovateľa slovenského národného hnutia v 19. storočí. Autorom recenzie úvahového charakteru je Matúš Marcinčin a nazval ju Zornička na nebi, nad hlavou štrang. Druhým príspevkom o súčasnom divadelnom dianí je článok Miša A. Kováča o priebehu a výsledkoch súťažného ochotníckeho festivalu Palárikova Raková. Keďže v tomto roku sa uskutočnil už jej 50. ročník, autor v úvode načrtol históriu vzniku festivalu a jeho vývoj v nasledujúcich desaťročiach.

Klasický publicistický žáner rozhovoru je v čísle zastúpený rozhovorom spisovateľky Etely Farkašovej s jubilujúcou osobnosťou nášho výtvarného umenia, s maliarkou, grafičkou, ilustrátorkou a fotografkou Květoslavou Fulierovou (85). Druhý rozhovor s oneskorene debutujúcim básnikom Františkom Ruščákom, inak jazykovedcom, pod názvom Všetko je v láske, pripravila Ingrid Lukáčová.

Autorom spomienkovej eseje na básnika Mikuláša Kováča pri príležitosti 25. výročia jeho odchodu zo života je Július Lomenčík.

Lyrický žáner je prezentovaný ukážkami z tvorby Tatiany Blichovej z Trenčína a veršami srbských básnikov Branislava Veljkoviča a Elimira Raduloviča v preklade Miroslava Demáka.

Prózu reprezentuje ukážka z pripravovanej knihy Jána Čomaja Knieža Matúš o životných postojoch a diele nášho uznávaného historika Matúša Kučeru a ukážka z literárnej tvorby ukrajinského prozaika Jevhena Hucalu pri príležitosti jeho nedožitých 80. narodenín. Próza má názov Odraz na tvári a preložil ju Ivan Jackanin.

Z recenznej rubriky treba zaznamenať recenziu Viliama Apfela na knihu historika Jána Stainhűbela Nitrianske kniežatstvo.

Dušan Mikolaj sa zo žánrového podstavca eseje pozrel na nedávno vydanú knihu historika Antona Hrnka Dejiny Slovenska veselo i vážne. V eseji sa však nezamýšľa nad historikovým textom, ale nad „historizujúcimi“ karikatúrnymi ilustráciami výtvarníka Milana Stana, ktoré husto sprevádzajú celú publikáciu. Esej má názov Veselo nebýva aj na smiech.

Spoločenská rubrika informuje o výročných rokovaniach odbočiek SSS v Košiciach, Nitre a Trnave, o pokračovaní cyklických Ružomberských rozhovorov, o slávnostnej akadémii k Roku J. M. Hurbana na pôde NR SR, o pocte jubilujúcemu majstrovi Ignácovi Bizmayerovi, besede spisovateľov s izraelským veľvyslancom a tiež  zoznam tohoročných laureátov Cien Literárneho fondu za preklad.