Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Knihy

Májové Slovenské pohľady sa zamýšľajú aj nad dôsledkami globalizácie

Slovenské pohľady, ilustračné foto. Foto: matica.sk

V čísle sú publikované aj propozície verejnej literárnej súťaže pre študentov vysokých škôl na tému Hurbanov odkaz dnešku v žánri eseje.

Bratislava 12. mája (TASR) - Májové číslo mesačníka Slovenské pohľady v úvode prináša zamyslenie publicistu Dušana Kerného “Nevyhnutnosť prepisovať nielen dejiny, ale aj súčasnosť“, v ktorom upozorňuje na zápory a nebezpečenstvá agresívnej globalizácie. Nachádzame tu aj takúto myšlienku: „Kým v Iraku či inde sme iba miništrantmi, v potláčaní ťažko preukázateľnej 'ruskej propagandy' sa zúčastňujeme naplno. Pritom podstata problému spočíva v tom, že sme stratili istotu. Istotu, že vedenie západného sveta (tak NATO, ako aj EÚ) to má v rukách a zvládne to. A čoraz väčšmi sledujeme, ako sa lož stala pracovnou metódou vo svete, ktorého sme súčasťou. Pritom výdaje na zbrojenie závratne rastú. Ide o to, že nejestvuje stabilita medzinárodných vzťahov. Prináša nám to väčšiu bezpečnosť, je to dlhodobá záruka mieru, keď budeme čoraz väčšmi zbrojiť?“

Z pohľadu literárnej vedy číslo prináša päť štúdií. Prvou je štúdia Vincenta Šabíka „Koncepcia globálneho myslenia spisovateľa Antona Hykischa“, napísaná pri príležitosti životného jubilea spisovateľa (85), druhou na slovenskú tému je štúdia Petra Cabadaja „Rozprávanie o Tovarišstve“, treťou, tiež na slovenskú tému, biografická štúdia Mariána Gešpera „Vizionár slovanskej jednoty“ o rusínskom národnom buditeľovi, veľkom priateľovi Slovákov a zakladajúcom členovi Matice slovenskej Adolfovi Dobrianskom, štvrtou - literárno-kritická štúdia Dalimíra Hajka „Krátke zamyslenie nad tichom v Leikertovej poézii“. Piatou literárnou štúdiou, v tomto prípade z európskej literatúry, je esej Jána Švantnera „Prameň živej vody“ o živote a diele francúzskeho básnika z druhej polovice 19. storočia Paula Verlaina. Autor na záver esej koloroval tromi prekladmi básní Paula Verlaina.

Epický žáner je zastúpený poviedkou Gabriely Rothmayerovej „Kde bývajú v zime vtáci“, poviedkou Viery Švenkovej „Ostrov slobody“, poviedkou Martina Murzu „Dokonalý človek“ a krátkymi poviedkami Milky Zimkovej „Tam dajeko“ a Eleny Elekovej, z ktorých prvá má názov „Cit pani Silvie pre sneh“.

Lyrický žáner reprezentujú výbery z najnovšej básnickej tvorby Milana Richtera a súčasnej gréckej poetky Kiki Dimulovej v pretlmočení Márie Kozelnickej. Lyrickým ukážkam predchádza rozhovor s poetkou, ktorý pripravila prekladateľka.

Literatúra faktu je zastúpená druhou časťou eseje Jána Bábika "Múzy za mrežami“ o politicky proskribovaných slovenských spisovateľoch vo vzdialenejšej i nedávnej minulosti.

Do rámu slovenského výtvarného umenia patrí štúdia Ľubomíra Podušela „Albín Brunovský a jeho Záhrada snov“, napísaná z podnetu sprístupnenia výstavy tohto nášho svetoznámeho umelca v Galérii Nedbalka v Bratislave a pri príležitosti 20. výročia jeho skonu. Z recenznej rubriky zaznamenajme recenziu Bohuša Bodacza na najnovšie epické dielo Antona Hykischa, román „Verte cisárovi“.

Rubrika Pripomíname si v krátkych biografických profiloch (okrem iných - mladších) približuje život a dielo literárneho vedca, deväťdesiatnika Vasiľa Chomu (počas tlače čísla zomrel), a osemdesiatnikov Sergeja Makaru, Pavla Dvořáka a Tomáša Janovica.

V čísle sú publikované aj propozície verejnej literárnej súťaže pre študentov vysokých škôl na tému „Hurbanov odkaz dnešku“ v žánri eseje.