Veľký Folkmar 26. decembra (TASR) – Počas adventu obyvatelia Veľkého Folkmara v okrese Gelnica dodržiavali pôst, preto sa na štefanskú zábavu počas Druhého sviatku vianočného tešila najmä mládež. Pozerať sa na ňu chodili aj staršie ženy, zväčša len spoza okna. Ako pre TASR povedal 73-ročný obyvateľ a aktívny folklorista Ján Petrik, bola to príležitosť na klebetenie. Veselo bolo aj 28. decembra, kedy sa v obci konali takzvané Mladzenky. Tento zvyk pretrváva dodnes.

Podľa Petrika sa kedysi štefanská zábava v obci konala v niekdajšej budove školy, v priestoroch vtedajšej továrne na výrobu sirupov, či v dnes už bývalej krčme. „Ženy išli ku oknám a pozerali sa, s kým tancuje ich dievka, akého má frajera. Popletkovali a poohovárali, keď mali koho. Zo začiatku bolo ťažšie dostať sa na tie zábavy, lebo miestnosti boli menšie. Keď už bol kultúrny dom, posadali si dnu do rohu,“ povedal s tým, že neraz museli zaplatiť aj vstupné, keďže netancovali, väčšinou polovičné.

Po štefanskej zábave sa mládež neprestala veseliť. Každoročne sa 28. decembra konalo takzvané Staričkovania alebo Mladzenky. Ako Petrik pripomenul, išlo o zvyk Folkmarčanov. V okolitých dedinách ho dodržiavali s istými odlišnosťami. V tento deň chodila po dedine skupina chlapcov, prevažne regrútov, oblečená v kroji. Namaľované mali fúzy, bokombrady i červené líca. K tomu boli previazaní povrieslami zo slamy a v rukách mali pokrievky od hrncov. „Jeden chlapec mal harmoniku a ďalší bol oblečený do ženských šiat. V ruke mal metlu a košík,“ povedal s tým, že ďalší bol prezlečený za medveďa. Na hlave mal baranicu otočenú naopak, vystrihnuté otvory na oči a pletený červený jazyk. „Na sebe mal kožuch a biele nohavice, ktoré boli dvojité a vypchaté senom, takže vyzeral ozaj ako medveď. Na zadnej časti tela mal ešte priviazaný zvonček,“ spresnil s tým, že v ruke niesol kyj s plieškami, ktoré hrkali. „Prišli na dvor a chlapci s tými pokrievkami začali trieskať. Hrali na harmonike a spievali: 'Ucekaj, ucekaj, ty nebohá líško, bo za tobu idze, bo za tobu idze, ten starý vlčisko,' a už gazdiná musela vyjsť aj s gazdom“, spresnil.

Podľa jeho slov chlapec prezlečený za ľahšiu ženu zobral do tanca domáceho pána a ďalší domácu pani. „Keď bol sneh, aj takí boli, že mladú domácu v ňom vyváľali,“ dodal.

Kým dnes sú výslužkou peniaze, kedysi to boli produkty zo zabíjačky. Mládenci sa spolu s ich frajerkami či rovesníčkami stretávali v takzvanej kúzelnej chyži. Išlo o dom, miestnosť, či humno v dobrom stave, ktoré im dočasne slúžilo aj na prezlečenie. „Keď už mali urobenú veľkú obchôdzku, dievčatá im z toho košíka zobrali a varili guláš, alebo niečo, aby mali pohostenie na večer, keď skončia,“ vysvetlil Petrik s tým, že neraz sa Mladzenky zavŕšili zábavou.

Z tohto zvyku mali podľa jeho slov vždy najväčšiu radosť deti, keďže chodili za skupinou chlapcov, a ten, ktorý bol prezlečený za ženu, ich metlou naháňal. „Ten medveď mal byť Herodes, ktorý v Betleheme zabíjal deti. Folklór si to pravdepodobne prispôsobil. Nepamätám si rok, kedy by sa u nás Mladzenky vynechali,“ uzavrel.