Attack on Prime Minister
News in English
Počas svojej hereckej kariéry získala česká herečka množstvo ocenení ako napríklad titul zaslúžilá umelkyňa v roku 1985, národnou umelkyňou bola od roku 1988.
Autor TASR/TERAZ.sk
Praha/Bratislava 26. marca (TASR/Teraz.sk) - Česká herečka Jana Hlaváčová je považovaná za jednu z najvýznamnejších českých divadelných herečiek druhej polovice 20. storočia. Veľký herecký talent predviedla v komédiách, antických drámach i v psychologických hrách. V pondelok 26. marca oslavuje 80 rokov.
Jana Hlaváčová sa narodila 26. marca 1938 v Prahe v bývalom Československu. Záujem o divadlo v nej vzbudil otec, ktorý bol knihovníkom, ale hral aj ochotnícke divadlo. Po maturite na gymnáziu vyštudovala v roku 1960 Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe. Prvé angažmán dostala v Divadle J.K. Tyla v Plzni (1960-1965), kde sa zoznámila so svojim prvým manželom hercom Jiřím Michným. Keď mala ich dcérka dva roky manžel zomrel na roztrúsenú sklerózu.
Herečka Jana Hlaváčová sa vo svojom zložitom životnom období presťahovala do Prahy a stala sa členkou Národného divadla. Jej prvou postavou na divadelných doskách bola Maggie v Millerovej hre Po páde a nasledovali ďalšie ako Ranevská v Čechovovom Višňovom sade, markíza de Merteuil v Nebezpečných známostiach alebo rola Emílie Marty v Čapkovej hre Vec Makropulos, za ktorú získala aj národnú cenu. V Národnom divadle sa stretla so svojim druhým manželom, ktorým je herec Luděk Munzar.
V pražskom Národnom divadle vystupovala do roku 1990, kedy odišla spoločne so svojím manželom Luděkom Munzarom pre nezhody s vtedajším vedením činohry ohľadne ďalšieho smerovania súboru. Na prvej českej divadelnej scéne účinkovala celých 25 rokov. Po odchode z Národného divadla obaja manželia cestovali po celých Čechách s predstavením S vůní šminek a benzínu.
Od roku 1995 bola Hlaváčová členkou hereckého súboru Divadla na Vinohradech, kde stvárnila veľa výrazných úloh, napríklad Jeannete Burmeisterovú v hre Donaha!, Hanu Kennedyovú v hre Mária Stuartovna, sedemdesiatročnú Albertinu v hre Albertina, Mag Folanovú v Krásce z Leenane a Emmu Cristano v hre Família. Za účinkovanie v hre Křehká rovnováha sa v roku 1996 stala držiteľkou ceny Thálie.
Na filmovom plátne Hlaváčová debutovala už ako študentka vysokej školy – úlohou sprievodkyne Čedoku Mefistofely v úspešnej komédii Kam čert nemůže (1959) režiséra Zdeňka Podskalského. Napriek tomu, že nebola v centre filmového diania, získala herečka aj ďalšie zaujímavé role napríklad vo filmoch Noční host (1961) alebo Pieseň o sivom holubovi (1961). Spolu s manželom Munzarom si zahrala vo filme Lev s bílou hřívou (1986). Nezabudnuteľná bola aj v úlohe zdravotnej sestry Toničky v komédiách Jak básníkům chutná život (1987), Konec básníků v Čechách (1993) a Jak básníci neztrácejí naději (2003).
Objavila sa aj v televíznych inscenáciách a seriáloch ako Eliška a její rod (1966), Byl jednou jeden dům (1974), Chalupáři (1975), Dnes v jednom domě (1979), Vlak dětství a naděje (1985), Rodáci (1988), Náměstíčko (2004), Hraběnky (2007). Významne sa uplatnila tiež v dabingu a pedagogicky pôsobila aj na DAMU. V roku 2011 zo zdravotných dôvodov prerušila svoju umeleckú činnosť.
Počas svojej hereckej kariéry získala množstvo ocenení, titul zaslúžilá umelkyňa v roku 1985, národnou umelkyňou bola od roku 1988. Laureátkou Ceny Františka Filipovského sa stala v roku 2012 za najlepší ženský herecký výkon v dabingu.
Jana Hlaváčová sa narodila 26. marca 1938 v Prahe v bývalom Československu. Záujem o divadlo v nej vzbudil otec, ktorý bol knihovníkom, ale hral aj ochotnícke divadlo. Po maturite na gymnáziu vyštudovala v roku 1960 Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe. Prvé angažmán dostala v Divadle J.K. Tyla v Plzni (1960-1965), kde sa zoznámila so svojim prvým manželom hercom Jiřím Michným. Keď mala ich dcérka dva roky manžel zomrel na roztrúsenú sklerózu.
Herečka Jana Hlaváčová sa vo svojom zložitom životnom období presťahovala do Prahy a stala sa členkou Národného divadla. Jej prvou postavou na divadelných doskách bola Maggie v Millerovej hre Po páde a nasledovali ďalšie ako Ranevská v Čechovovom Višňovom sade, markíza de Merteuil v Nebezpečných známostiach alebo rola Emílie Marty v Čapkovej hre Vec Makropulos, za ktorú získala aj národnú cenu. V Národnom divadle sa stretla so svojim druhým manželom, ktorým je herec Luděk Munzar.
V pražskom Národnom divadle vystupovala do roku 1990, kedy odišla spoločne so svojím manželom Luděkom Munzarom pre nezhody s vtedajším vedením činohry ohľadne ďalšieho smerovania súboru. Na prvej českej divadelnej scéne účinkovala celých 25 rokov. Po odchode z Národného divadla obaja manželia cestovali po celých Čechách s predstavením S vůní šminek a benzínu.
Od roku 1995 bola Hlaváčová členkou hereckého súboru Divadla na Vinohradech, kde stvárnila veľa výrazných úloh, napríklad Jeannete Burmeisterovú v hre Donaha!, Hanu Kennedyovú v hre Mária Stuartovna, sedemdesiatročnú Albertinu v hre Albertina, Mag Folanovú v Krásce z Leenane a Emmu Cristano v hre Família. Za účinkovanie v hre Křehká rovnováha sa v roku 1996 stala držiteľkou ceny Thálie.
Na filmovom plátne Hlaváčová debutovala už ako študentka vysokej školy – úlohou sprievodkyne Čedoku Mefistofely v úspešnej komédii Kam čert nemůže (1959) režiséra Zdeňka Podskalského. Napriek tomu, že nebola v centre filmového diania, získala herečka aj ďalšie zaujímavé role napríklad vo filmoch Noční host (1961) alebo Pieseň o sivom holubovi (1961). Spolu s manželom Munzarom si zahrala vo filme Lev s bílou hřívou (1986). Nezabudnuteľná bola aj v úlohe zdravotnej sestry Toničky v komédiách Jak básníkům chutná život (1987), Konec básníků v Čechách (1993) a Jak básníci neztrácejí naději (2003).
Objavila sa aj v televíznych inscenáciách a seriáloch ako Eliška a její rod (1966), Byl jednou jeden dům (1974), Chalupáři (1975), Dnes v jednom domě (1979), Vlak dětství a naděje (1985), Rodáci (1988), Náměstíčko (2004), Hraběnky (2007). Významne sa uplatnila tiež v dabingu a pedagogicky pôsobila aj na DAMU. V roku 2011 zo zdravotných dôvodov prerušila svoju umeleckú činnosť.
Počas svojej hereckej kariéry získala množstvo ocenení, titul zaslúžilá umelkyňa v roku 1985, národnou umelkyňou bola od roku 1988. Laureátkou Ceny Františka Filipovského sa stala v roku 2012 za najlepší ženský herecký výkon v dabingu.
