V rámci podujatí tohoročného Medzinárodného dňa múzeí sprístupnili v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi výstavu venovanú Zoborskej listine z roku 1113. Je to jeden z dvoch najstarších listinných originálov, vzniknutých a viažucich sa k slovenskému územiu. Na jej základe Prievidza a ďalších sedem obcí na hornej Nitre si v tomto roku pripomínajú okrúhle výročie prvej písomnej zmienky. Na snímke historička múzea a autorka výstavy Jaroslava Kupčoková.Foto: TASR/Pavol Remiaš
Zoborská listina z roku 1113 je jedným z dvoch najstarších listinných originálov viažucich sa k slovenskému územiu. Hornonitrianske múzeum si výstavou pripomína jej výročie.
Prievidza 18. mája (TASR) – V rámci podujatí tohoročného Medzinárodného dňa múzeí sprístupnili v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi výstavu venovanú Zoborskej listine z roku 1113.
Je to jeden z dvoch najstarších listinných originálov viažucich sa k slovenskému územiu. Na jej základe si Prievidza a ďalších sedem obcí na hornej Nitre si v tomto roku pripomína okrúhle výročie prvej písomnej zmienky.
„Zoborské listiny boli dve a pochádzajú z benediktínskeho kláštora svätého Hypolita na Zobore pri Nitre. Podľa toho majú aj názov“, vysvetlila v rozhovore pre TASR historička múzea a autorka výstavy Jaroslava Kupčoková. „Spísanie listín v rokoch 1111 a 1113 inicioval a zostavil zoborský opát Godefrid a potvrdil ich kráľ Koloman. Venujú sa súpisu majetku zoborského opátstva. V prvej listine z roku 1111 si mnísi poistili príjmy tretiny výnosov mýtnych poplatkov na svojich územiach, ktoré im zaručili králi Štefan a Ladislav."
Druhá listina obsahuje spisy majetkov opátstva
V rámci podujatí tohoročného Medzinárodného dňa múzeí sprístupnili v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi výstavu venovanú Zoborskej listine z roku 1113. Je to jeden z dvoch najstarších listinných originálov, vzniknutých a viažucich sa k slovenskému územiu. Na jej základe Prievidza a ďalších sedem obcí na hornej Nitre si v tomto roku pripomínajú okrúhle výročie prvej písomnej zmienky. Na snímke vystavená fotoreprodukcia Zoborskej listiny.Foto: TASR/Pavol Remiaš"Druhá listina z roku 1113 má najväčší význam v historiografii viacerých regiónov na Slovensku vrátane hornej Nitry. Sú v nej totiž na základe fyzického overenia spísané majetky opátstva, z ktorých niektoré boli v roku 1109 spustošené po vpádoch moravského vojvodu Ota. Šlo o lokality v širokom obvode západného a stredného Slovenska, medzi ktorými bola vzdialenosť až 100 kilometrov. Dôležité je, že v listine sa nespomínajú iba vtedajšie sídla, ale aj niektoré medzníkové body, prírodné útvary a rieky a podobne, ktoré ohraničovali majetky benediktínov. Je ich až 150. Pritom vlastný majetok často nie je pomenovaný “, uviedla Kupčoková.
Na výstave sa však návštevníci môžu dozvedieť, že takto je vymenovaných sedem obci na hornom Ponitrí, ale majetok sa týkal ôsmej obce Opatoviec nad Nitrou, ktorá nie je v listine spomenutá. K dispozícii je aj fotoreprodukcia listiny a jej preklad. Okrem toho výstava ponúka aj exponáty a zbierkové predmety, súvisiace s benediktínmi, ktorí určitý čas pôsobili aj v Prievidzi. Vo vitrínach sa nachádzajú historické dokumenty a predmety dokumentujúce históriou Prievidze, ktorá v roku 1383 dostala od kráľovnej Márie mestské privilégiá a stala sa kultúrnym a hospodárskym centrom hornej Nitry a medzi prvými na Slovensku mala aj poštovú stanicu.
