< sekcia Kultúra

Rinaldo Oláh, slovenský Paganini, by sa dožil 90 rokov

V roku 1929 sa narodil vo Zvolenskej Slatine vynikajúci huslista, koncertný majster SĽUK-u RINALDO OLÁH. Zomrel 1.6.2006. Foto: TASR

Emotívne ladené fragmenty zo života husľového virtuóza sú zaznamenané v knihe s názvom Rinaldo.

Zvolenská Slatina/Bratislava 13. januára (TASR) – Rinaldo Oláh bol vyše tridsať rokov sólistom Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) a primášom jeho ľudovej kapely. Štvrťstoročie pôsobil ako šéf orchestra. Okrem ľudových piesní dokázal bravúrne zahrať aj diela svetovej hudobnej klasiky. Koncertný majster, ktorého nazval veľký etnológ, filmár a fotograf Karol Plicka "slovenským Paganinim", by sa v nedeľu dožil 90 rokov.

Rinaldo Oláh sa narodil 13. januára 1929 vo Zvolenskej Slatine. S hudbou rástol odmalička, otec ho naučil hrať na husličkách skôr ako začal chodiť do školy. Vo veku sedem rokov začal chodiť do hudobnej školy vo Zvolene. Spolu s otcom hrávali na svadbách, talentovaný chlapec sa už ako päťročný stal primášom.

V roku 1947, keď hral s očovským folklórnym súborom na festivale Pražská jar v Čechách, hudobníci z filharmónie, Národného divadla a iní odborníci, ktorých zaujal jeho talent, mu ponúkli štúdium na pražskom konzervatóriu. Rinaldo Oláh zvládol šesťročné štúdium za tri roky a vrátil sa na Slovensko. Napriek tomu, že mu jeho učitelia v Prahe odporúčali, aby sa profesionálne venoval vážnej hudbe, zostal po celý život verný ľudovej piesni.

Bol jedným zo zakladateľov prvého profesionálneho folklórneho súboru na Slovensku - Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK), bol súčasťou jeho života po dobu 30 rokov. Umelec sa v ňom naplno uplatnil a absolvoval množstvo koncertov doma i v zahraničí. Rinaldo Oláh roky pracoval aj vo vtedajšom Československom rozhlase v Bratislave a nahral stovky ľudových piesní vo vlastnej úprave. SĽUK-u pomáhal aj v dôchodkovom veku, kedy nastupujúcich mladých hráčov zaúčal do tajov špeciálnej svojskej techniky virtuóznej hry na husliach.

Jeden zo slávnych tanečníkov SĽUK-u Ján Petrenka raz napísal historku z amerického zájazdu. Náš krajanský farár pozval skupinu sľukárov na návštevu a po pohostení na fare im ukázal kostol a malé krajanské slovenské múzeum. Rinaldo Oláh si v kostole pokľakol a začal sa modliť. V tom prišiel kostolník a natrčil mu čosi ako náš zvonček. Oláh mlčky vytiahol päť dolárov, dal ich tam a modlil sa ďalej. Ktosi mu pošepkal, že tam sa nedávajú peniaze ako u nás, ale lístočky, na ktoré si veriaci napíše svoje želanie k Bohu. A teraz Boh nebude vedieť, o čo Rinaldo Oláh Boha prosí. Rindo, ako ho priatelia volali, pokojne odpovedal: "Nič to, kostolík si peniaze zaslúži a Boh aj tak dobre vie, čo si želám. Aby som hral božsky."

V roku 2000 udelili Rinaldovi Oláhovi Cenu ministra kultúry SR.

Umelec skonal 1. júna 2006 vo veku 77 rokov v Bratislave.

Emotívne ladené fragmenty zo života husľového virtuóza sú zaznamenané v knihe s názvom Rinaldo. Čítanie jeho pamätí musí byť podľa autorov v harmónii s láskavosťou a zhovievavosťou, iba tak možno Rinalda Oláha spoznať a obdivovať. Na tvorbe diela s podtitulkom Kniha spomienok a korešpondencie "slovenského Paganiniho" sa podieľali aj Ján Kulich a Igor Danihel.