Praha/Bratislava 14. októbra (TASR) - Formanovské filmy Lásky jedné plavovlásky či Hoří má panenko, trilógiu o Homolkovcoch, ale aj komédie Jáchyme, hoď ho do stroje či Vesničko má středisková spája meno českého dramaturga a scenáristu Václava Šaška. Z vyše osemdesiat filmov, na ktorých sa Václav Šašek ako tvorca podieľal, boli dva nominované na Oscara a jeden, Kolja, ho napokon získal. Jeden z najvýraznejších tvorcov českého resp. československého filmu sa v nedeľu 14. októbra dožíva 85 rokov.

Václav Šašek sa narodil 14. októbra 1933 v obce Hnidousy neďaleko Kladna. Vyštudoval českú literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Pracoval v novinách Večerní Praha, no prelomový bol preňho okamih, keď sa na jeseň roku 1960 zamestnal vo Filmových štúdiách Barrandov.

„Som šťastný, že som bol pri tom a vtedy som bol tiež šťastný. Denne som sa tešil do práce a ani som si nevyberal dovolenku, aby som niečo neprepásol. V tú jeseň 1960 sa začali na Barrandove objavovať dvaja ľudia, ktorí začínali podobne ako ja: jeden sa volal Passer a druhý Forman,“ spomína Václav Šašek na svoje začiatky v rozhovore pre časopis Reflex.

Prvý raz spolupracoval s legendárnym režisérom Milošom Formanom na scenári podľa Škvoreckého poviedky Eine kleine Jazzmusic, ktorý niesol filmový názov Kapela to vyhrala. Film však zakázali skôr, než sa stihol nakrútiť.

Najlepšia posteľná scéna

Formanovým a Šaškovým debutom sa tak stal Černý Petr (1963). Zaujímavosťou bolo, že pôvodná poviedka Jaroslava Papouška sa odohrávala v roku 1947. „Forman urobil niečo, čo by asi normálny režisérsky debutant neurobil: rozhodol sa, že sa nakrúcanie musí odložiť. Pri skúškach totiž zistil, že jeho mladým nehercom príbeh z roku 1947 nič nehovorí. Že síce poctivo povedia, čo majú, ale nevedia, o čom hovoria. Čo Miloš ako fanatik pravdy života nedokázal preniesť cez srdce. Potreboval tri mesiace, aby mohol príbeh prepísať do súčasnosti,“ spomínal na zrod filmu Václav Šašek.

Režisérovi Milošovi Formanovi ostal verný a bol dramaturgom aj ďalších filmov, ktoré nakrútil ešte pred emigráciou do USA: Lásky jedné plavovlásky (1965) a trpká komédia Hoří, má panenko (1967), ktorá si vyslúžila nomináciu na Oscara.

Hoci sa dialógy vo Formanových filmoch často navyše prednášené nehercami zdajú autentické, ako keby ich protagonisti iba improvizovali, v skutočnosti podľa Václava Šaška boli zachytené v scenároch. Výnimkou bola napríklad posteľná scéna vo filme Lásky jedné plavovlásky, kde Vladimír Pucholt a Hana Brejchová dorozprávali predpísaný text a keďže ich režisér nezastavil, voľne pokračovali v rozhovore. Iná vec je, že Miloš Forman vraj scenáre nedával hercom resp. nehercom čítať s argumentom, že nechce, aby film režírovali ich manželky.

Intímne osvetlenie

V roku 1965 sa tiež nakrúcal film Intimní osvětlení podľa pôvodného námetu Václava Šaška. Filmovú poviedku napísali spoločne s Jaroslavom Papouškom, k písaniu scenára prizvali aj režiséra Ivana Passera. Písanie v trojici popísal Václav Šašek slovami: „Všetci traja sme odišli do akéhosi hotela pri Kutnej Hore. Sadol som si k písaciemu stroju, lebo som jediný ako-tak vedel písať a všetci spolu sme dotvárali situácie a písali dialógy. Strašne sme sa pri tom nasmiali, čo má byť údajne pre výsledok nepriaznivé, ale nikto z nás na to nedal. Láskaví zamestnanci hotela potom hovorili: Chlapci, čomu ste sa v noci zase tak smiali? My sme nemohli spať!"



Zaujímavý je osud dvoch hercov, resp. nehercov z tohto filmu. Hlavný protagonista Karel Blažek zaznamenal úspech a hrnuli sa mu ponuky na ďalšie roly, v krátkom čase však zomrel ako 37-ročný na zápal pankreasu (niektoré zdroje uvádzajú leukémiu).

Vtedy 57-ročnú Vlastimilu Vlkovú angažoval režisér Ivan Passer v poslednej chvíli. Zaujal ho jej vzhľad a tak jej sprostredkoval prvú hereckú skúsenosť. Filmu napokon ostala verná a diváci ju poznajú ako farárovu pomocníčku Cecilku z komédie Slunce, seno, jahody a jej ďalších dvoch pokračovaní.

Foto: reprofoto youtube

A potom vtrhli Homolkovci

Pri práci na tomto filme, ale aj na snímkach Miloša Formana sa Václav Šašek zoznámil s Jaroslavom Papouškom, ktorý mal podľa neho dar písať skvelé dialógy, pretože vyrastal na dedine. „Mal ucho na dialógy. On to počul a uviazlo mu to v hlave. Bol to majster,“ povedal o ňom Václav Šašek. Nie náhodou spolupracovali na legendárnej trojici komédií o pražskej rodine Homolkovcov, ktoré Papoušek režíroval: Ecce homo Homolka (1969), Hogo fogo Homolka (1970) a Homolka a tobolka (1972).



Práve prvý z trilógie označil Václav Šašek za príklad filmu, keď námet nevyzerá atraktívne, no výsledok nakoniec prekvapí. „Hovoril som si, že tí ľudia budú neznesiteľní, keď ich uvidíme na plátne, ako na seba štekajú, a aj príbeh je útly, skoro nič sa tam nedeje. Ale výsledok, keď sa to začalo liahnuť, bol skvelý,“ povedal Václav Šašek.

So Svěrákom a Smoljakom

Po roku 1968, keď Miloš Forman a Ivan Passer odišli z Československa, začala so nová kapitola, ktorou bola pre Václava Šaška spolupráca so Zdeňkom Svěrákom a Ladislavom Smoljakom. „Dramaturgicky som sa podieľal na väčšine ich filmov, takže som sa mal zasa prečo tešiť do práce,“ spomína Václav Šašek na normalizačné roky.



Na otázku, či v tejto atmosfére vlastne nebolo priveľkým kompromisom nakrúcanie apolitických komédií, Václav Šašek v Reflexe odpovedal: „Často som o tom rozmýšľal, a hoci sme o tom nehovorili, myslím, že chlapci riešili tento problém tiež. Ale nakoniec som si povedal: Dobre, máme smolu, že žijeme v týchto časoch, ale človek chce v rámci možností svoj život zmysluplne prežiť. To pre mňa znamenalo pracovať. Takže sme sa snažili robiť svoju prácu čo najpoctivejšie, aby sme mohli byť v rámci daných mantinelov so svojím svedomím v zhode. Nakoniec, priniesť ľuďom trochu vkusného humoru, je užitočné vždy.“



So slávnou dvojicou vytvoril filmy Jáchyme, hoď ho do stroje (1974, Oldřich Lipský), Kulový blesk (1978, Ladislav Smojlak, Zdeněk Podskalský), Vrchní, prchni! (1980, Ladislav Smoljak), Rozpuštěný a vypuštěný (1984, Ladislav Smoljak), Nejistá sezóna (1987, Ladislav Smoljak). Azda najznámejšia je však komédia Vesničko má středisková, ktorú v roku 1986 nakrútil Jiří Menzel.



Václav Šašek je tiež podpísaný pod filmom Věry Chytilovej Panelstory aneb jak se rodí sídliště (1979) a pod komédiami Dušana Kleina Dobří holubi se vracejí (1988) a Vážení přátelé ano (1989).

Nakoniec to bol Oscar!

Neskôr sa Václav Šašek vrátil k spolupráci so Zdeňkom Svěrákom pri filmoch, ktoré už nakrúcal jeho syn Jan Svěrák: Obecná škola (1991), Kolja (1996) a Vratné lahve (2007). Kým Vesnička bola na Oscara len nominovaná, snímok Kolja prestížnu cenu získal v roku 1997.



Spomedzi množstva scenárov, ktoré Václav Šašek vytvoril, možno spomenúť film Petrolejové lampy, ktorý nakrútil v roku 1971 Juraj Herz. Podieľal aj na scenári filmu Akumulátor I. (1994, Jan Svěrák) alebo Výchova dívek v Čechách (1997, Petr Koliha), za scenár k filmu Helimadoe (1993, Jaromil Jireš) získal Českého leva.
Zatiaľ jeho posledným dielom je televízny film Zločin v Polné (2016) zachytávajúci vraždu z roku 1899, ktorá viedla k výbuchom antisemitizmu. Scenáristkou je aj jeho manželka Věra Šašková.

Úlohu dramaturga vo filme, ktorú si možno laik nevie celkom presne predstaviť, popísal Václav Šašek v relácii Na plovárně v Českej televízii slovami: „Dramaturg je pôrodná baba filmového scenára, lebo sa oň stará od námetu až po hotový film.“ Dramaturg by mal podľa neho sprevádzať autora a byť mu oponentom i radcom.