Attack on Prime Minister
News in English
Žena, jej vplyv nesebeckej, obetavej lásky na rodinné a spoločenské vzťahy, je jej veľkou literárnou témou.
Autor TASR
Märbacka/Bratislaba 16. marca (TASR) – Spisovateľka s nevšenou fantáziou, rozprávačka ság a príbehov Selma Lagerlöfová zomrela pred 75 rokmi 16. marca 1940 vo švédskej Märbacke.
Vrcholná predstaviteľka švédskeho novoromantizmu patrí k najznámejším spisovateľom Škandinávie, vo svojich príbehoch sa prejavuje ako znalkyňa zákutí ľudskej povahy. Jej priam mystické diela sa dočkali prekladov do mnohých jazykov a v roku 1909 udelili ich autorke Nobelovu cenu za literatúru, ktorou ocenili jej strhujúce rozprávačské umenie a ušľachtilý zmysel pre trvalé hodnoty ľudskosti. Ako prvú ženu vôbec ju zvolili za členku Švédskej akadémie.
Angažovala sa v otázke volebného práva žien a v mierovom hnutí. Žena, jej vplyv nesebeckej, obetavej lásky na rodinné a spoločenské vzťahy, je jej veľkou literárnou témou. Debutovala v roku 1891 dvojzväzkovým románom Gösta Berling. Skladá sa zo samostatných noviel rozprávkového charakteru z čias po roku 1820 o ľahkomyseľných ľuďoch, ktorí nakoniec začnú život brať vážne. Vo Švédsku román prijali chladne, ocenil ho až dánsky literárny kritik Georg Brandes, keď román vyšiel v dánskom preklade.
Nasledovala zbierka noviel Neviditeľné putá (1894) a román z prostredia Sicílie Antikristove zázraky (1897). Po návrate z Palestíny napísala rozsiahly román o vysťahovalcoch do Svätého mesta Jeruzalem (1901-1902). Podivuhodnú cestu Nilsa Holgerssona Švédskom, pôvodne beletristickú učebnicu vlastivedy v rozprávkovej forme, napísala na objednávku pre potrebu švédskych škôl v rokoch 1906-1907. Selma Lagerlöfová sa na jej písanie pripravovala tri roky, cestovala po Švédsku a dôkladne sa oboznamovala s jeho geografiou, životom zvierat a so švédskym folklórom.
Napísala aj mysticky ladený román Liljecronov domov (1911), psychologický román z dedinského prostredia Cisár z Portugálie (1914) a románovú trilógiu na tému viny a pomsty Löwensköldov prsteň (1925), Charlotta Löwensköld (1925) a Anna Swärd (1928). Trilógia patrí k vrcholom jej tvorby a svetovej epiky vôbec. Dej sa odohráva v polovici 19. storočia a čitateľa autorka uvádza do najrozmanitejších spoločenských prostredí. V bohatom deji s mnohými zápletkami, v ktorom je zachytených nespočet ľudských typov a charakterov, vystupujú do popredia dve ženy - Charlotta, bojujúca o svoju lásku proti spoločenským konvenciám, a Anna so svojou láskou podľa tradícií a životnej múdrosti dedinského prostredia. Plánovaný štvrtý diel už autorka nedokončila.
Do jej tvorby patria aj spomienkové knihy Märbacka (1922), Spomienky dieťaťa (1930) a Denník (1932).
Selma Lagerlöfová sa narodila 20. novembra 1858 v Östra Emterwik vo Švédsku, vyrástla v Märbacke. Vyštudovala učiteľský ústav a pôsobila ako učiteľka v Landskrone. Neskôr kúpila rodinný majetok v Märbacku, na ktorom hospodárila a venovala sa literárnej činnosti. Tam dožila svoj život. Zomrela 16. marca 1940 vo veku 81 rokov.
Vrcholná predstaviteľka švédskeho novoromantizmu patrí k najznámejším spisovateľom Škandinávie, vo svojich príbehoch sa prejavuje ako znalkyňa zákutí ľudskej povahy. Jej priam mystické diela sa dočkali prekladov do mnohých jazykov a v roku 1909 udelili ich autorke Nobelovu cenu za literatúru, ktorou ocenili jej strhujúce rozprávačské umenie a ušľachtilý zmysel pre trvalé hodnoty ľudskosti. Ako prvú ženu vôbec ju zvolili za členku Švédskej akadémie.
Angažovala sa v otázke volebného práva žien a v mierovom hnutí. Žena, jej vplyv nesebeckej, obetavej lásky na rodinné a spoločenské vzťahy, je jej veľkou literárnou témou. Debutovala v roku 1891 dvojzväzkovým románom Gösta Berling. Skladá sa zo samostatných noviel rozprávkového charakteru z čias po roku 1820 o ľahkomyseľných ľuďoch, ktorí nakoniec začnú život brať vážne. Vo Švédsku román prijali chladne, ocenil ho až dánsky literárny kritik Georg Brandes, keď román vyšiel v dánskom preklade.
Nasledovala zbierka noviel Neviditeľné putá (1894) a román z prostredia Sicílie Antikristove zázraky (1897). Po návrate z Palestíny napísala rozsiahly román o vysťahovalcoch do Svätého mesta Jeruzalem (1901-1902). Podivuhodnú cestu Nilsa Holgerssona Švédskom, pôvodne beletristickú učebnicu vlastivedy v rozprávkovej forme, napísala na objednávku pre potrebu švédskych škôl v rokoch 1906-1907. Selma Lagerlöfová sa na jej písanie pripravovala tri roky, cestovala po Švédsku a dôkladne sa oboznamovala s jeho geografiou, životom zvierat a so švédskym folklórom.
Napísala aj mysticky ladený román Liljecronov domov (1911), psychologický román z dedinského prostredia Cisár z Portugálie (1914) a románovú trilógiu na tému viny a pomsty Löwensköldov prsteň (1925), Charlotta Löwensköld (1925) a Anna Swärd (1928). Trilógia patrí k vrcholom jej tvorby a svetovej epiky vôbec. Dej sa odohráva v polovici 19. storočia a čitateľa autorka uvádza do najrozmanitejších spoločenských prostredí. V bohatom deji s mnohými zápletkami, v ktorom je zachytených nespočet ľudských typov a charakterov, vystupujú do popredia dve ženy - Charlotta, bojujúca o svoju lásku proti spoločenským konvenciám, a Anna so svojou láskou podľa tradícií a životnej múdrosti dedinského prostredia. Plánovaný štvrtý diel už autorka nedokončila.
Do jej tvorby patria aj spomienkové knihy Märbacka (1922), Spomienky dieťaťa (1930) a Denník (1932).
Selma Lagerlöfová sa narodila 20. novembra 1858 v Östra Emterwik vo Švédsku, vyrástla v Märbacke. Vyštudovala učiteľský ústav a pôsobila ako učiteľka v Landskrone. Neskôr kúpila rodinný majetok v Märbacku, na ktorom hospodárila a venovala sa literárnej činnosti. Tam dožila svoj život. Zomrela 16. marca 1940 vo veku 81 rokov.
