< sekcia Kultúra

Slovenské pohľady píšu aj o literárnej dynastii Čajakovcov

Ján Čajak Foto: www.wikipedia.sk

Prinášame prehľad obsahu najnovšieho čísla Slovenských pohľadov.

Bratislava 19. júla (TASR) - Letné dvojčíslo /7-8/ literárneho časopisu Slovenské pohľady má vzhľad stredne hrubej knihy. Ako úvodník prináša úvahu Alexandra Halvoníka Kultúra a politika. V záverečnom odseku úvahy nájdeme aj túto vetu: „Akou pamätihodnou otázkou si však má uľaviť predseda slovenskej vlády, ktorý okrem liberalizácie, globalizácie a voľného pohybu osôb prežíva priam na vlastnej koži dlhoročné spochybňovanie národnej identity, dôsledkov historických neprávostí, schopnosti Slovákov tolerovať iných a byť súčasťou veľkej rodiny európskych národov?“

K nosným materiálom čísla patrí široká ukážka z pamätí básnika Vladimíra Reisela Slovač v Paríži, ktoré obsahuje jeho pozostalosť.

Prozaický žáner reprezentujú poviedky Jozefa Kollára Z kopca, Ladislava Hrubého Prvý kosec, Etely Farkašovej Scenár, fantastická poviedka Mariána Šidlíka Únos na asteroid, úryvok z románu Jaroslava Klusa Pseudologia phantastica, úryvok z románu Tatiany Jaglovej Medúza na 1. poschodí a poviedka srbského prozaika Janka Vujinoviča Panika v ICečku v preklade Miroslava Demáka. Ukážkami z najnovšej lyrickej tvorby sa prezentujú Zlata Matláková a Hana Košková.

Veľký priestor v čísle dostali literárnovedné štúdie. Literárnohistorickou štúdiou je stať Marcely Bednárovej Unikátny „národný“ kalendár o koncepcii originálneho slovenského kalendára štúrovského básnika a filozofa Petra Záboja Kellnera-Hostinského. Navrhol a zdôvodnil, že kalendárne mesiace by sa mali volať podľa vybraných postáv zo slovenských ľudových rozprávok. Tak napríklad marec by sa mal volať Vintalko, jún Zlatovláska, september Radúz, november Popelvár atď.

Tému zo staršej slovenskej literatúry si vybrala aj Ľudmila Ozábalová a napísala štúdiu Latinská baroková próza Samuela Hruškovica. Ešte hlbšie do dejín zašiel Miroslav Pius v eseji Od mýtov k rozprávkam.

Biografickou štúdiou je článok Jána Bábika Najmladší zo spisovateľského rodu, v ktorej sa zaoberá literárnou dynastiou Jánov Čajakovcov, ktorých život a dielo vzhľadom na ich rovnaké mená vyvoláva nedorozumenia.

Biografickou štúdiou je aj stať Jany Judinyovej Vojvodkyňa Natália Oldenburgová a Slovensko o príslušníčke starého ruského šľachtického rodu, ktorá roky žila aj v kaštieli v Brodzanoch a okrem toho, že rodovo bola spriaznená s rodinou A. S. Puškina, sama písala poéziu. Po nemecky vydala dve knihy veršov – Básne /1903/ a Básne a aforizmy /1905/. Ako príloha k štúdii pôsobia preklady siedmich básní z pera autorky štúdie, ktorá v nej vyslovila aj takúto odvážnu myšlienku: „Poézia Natálie Oldenburgovej jednoznačne predstihla slovenskú modernu.“

Charakter sociologickej štúdie má stať Andrey Leskovej Celebrita ako vzor vo výchovnom procese.

Žáner literárnej publicistiky predstavuje úvaha Svätoslava Mathého Súostrovie strachu, Dobro a zlo v podaní A. I. Solženicyna a rozhovor Etely Farkašovej so slovenským literárnym vedcom zo srbskej Vojvodiny Miroslavom Dudkom Z rodného prameňa do dvoch morí.

Polemicky vyhrotenou filmovou kritikou je úvaha Andrijana Turana Mlčanie a výkrik s podtitulom Umenie a afektovaná póza v dnešnom americkom a slovenskom filme. V recenzii porovnal umelecké kvality filmu americko-taiwansko-mexickej produkcie Mlčanie a slovenského filmu Výkrik. Vyšiel mu kontrastný obraz skutočného umenia a totálneho gýča.

Samostatne ucelenou časťou čísla sú ukážky z literárnej tvorby Lužických Srbov, troch prozaikov a štyroch básnikov, medzi nimi aj žijúcich klasikov lužickosrbskej literatúry, básnika Bena Budara a prozaika Jurija Kocha.

Z recenznej rubriky treba zaznamenať recenziu Maroša M. Bančeja na básnickú zbierku Ireneya Baláža Čas hmatu. V spoločenskej rubrike nájdeme nekrológ Ľútoriadky za Ivanom Stadtruckerom a v rubrike Pripomíname si medzi jubilantami ako najstaršieho nájdeme Alberta Marenčina /95/, potom Miroslava Ďurindu /85/, Miloša Jurkoviča /80/, Milana Nováka /90/, Ábela Kráľa /85/, Igora Wasserbergera /80/ a Augustína Maťovčíka /80/.

Číslo je ilustrované reprodukciami diel Roberta Bruna.