Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Súčasná slovenská próza je zastúpená poviedkou Petra Holku Súhvezdie tety July a reportážnou poviedkou Slava Kalného Osud plný vírov.
Autor TASR
Bratislava 13. novembra (TASR) - Do novembrového čísla mesačníka Slovenské pohľady úvodník pod názvom „Električkové sympózium“ napísala spisovateľka Etela Farkašová. V súvislosti so zbúraním PKO v Bratislave a až zúfalým úsilím verejnosti zabrániť likvidácii tejto kultúrnej pamiatky sa zamýšľa nad tým, do akej miery je v proklamovanej demokratickej spoločnosti rešpektovaná a zohľadňovaná vôľa ľudu, občana.
Nad vývinom a úrovňou slovenskej literatúry v prvých troch povojnových rokoch sa v štúdii „Slovenská literatúra pred Februárom 1948“ zamýšľa Peter Cabadaj.
Literárnovednou štúdiou je aj príspevok Zdenky Valentovej-Beličovej „Päť slovenských románov o slobode“. Pôvodom dolnozemská Slovenka z Vojvodiny v štúdii pripomína päť prozaických diel slovenských autorov, ktorých obsah i ideový odkaz najviac rezonovali medzi Slovákmi na Dolnej zemi. Sú to: Anton Baláž – Tábor padlých žien, Stanislav Rakús – Nenapísaný román, Vincent Šikula – Ornament, Dušan Mitana – Koniec hry a Pavel Vilikovský – Posledný kôň Pompejí.
Biografickú štúdiu o živote a diele jazykovedca Jána Kačalu pri príležitosti jeho osemdesiatky pod názvom “Slovenčine oddaný vedec“ napísala Eva Tibenská.
Znaky privátnej biografickej štúdie má aj príspevok Vincenta Šabíka „Filozofka Štechová a Slovensko“ o českej stredoškolskej profesorke, vyše desaťročia pôsobiacej na Slovensku, konkrétne v Martine, Levoči a Zlatých Moravciach, ktorá napísala a publikovala viacero filozofických štúdií. Štúdiu dopĺňa výber z myšlienok filozofky, ktorým autor a zostavovateľ dal názov „Idey Márie Štechovej“.
Autorom spomienkovej eseje na kňaza Františka Revesa „Nezabudnuteľný slovenský kňaz a 'prevádzač'“ je Jozef Markuš.
Súčasná slovenská próza je zastúpená poviedkou Petra Holku „Súhvezdie tety July“ a reportážnou poviedkou Slava Kalného „Osud plný vírov“. Súčasnú lyriku reprezentujú ukážky z tvorby Dalimíra Stana a Mariána Šidlíka.
Dramatický žáner pripomína publikovanie prvého dejstva drámy Ľubomíra Feldeka „Nepolepšený svätec“, ktorá sa tematicky vracia do obdobia 50. rokov minulého storočia, keď silnelo prenasledovanie ľudí, ktorých názory nekonvenovali ideálom socializmu. (Druhú časť drámy budú Slovenské pohľady publikovať v nasledujúcom čísle.)
Bývalá rozhlasová redaktorka Ľuba Šajdová opäť siahla do svojho zvukového archívu a tentoraz zrekonštruovala rozhovor s prekladateľom a spisovateľom Blahoslavom Hečkom. Rozhovor má názov „Renesančný noblesný vzdelanec a prekladateľ“.
Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Dalimíra Hajka na knihu Jána Čomaja „Knieža Matúš“ o živote a diele historika Matúša Kučeru.
Spoločenská rubrika pripomína životné jubileá básnika Juraja Dolnozemského (90), spisovateľa Pavla Taussiga (85) a Ľudovíta Petránskeho (75) a niektorých iných – mladších. Zároveň uverejňuje nekrológ za speváčkou Janou Kocianovou.
Nad vývinom a úrovňou slovenskej literatúry v prvých troch povojnových rokoch sa v štúdii „Slovenská literatúra pred Februárom 1948“ zamýšľa Peter Cabadaj.
Literárnovednou štúdiou je aj príspevok Zdenky Valentovej-Beličovej „Päť slovenských románov o slobode“. Pôvodom dolnozemská Slovenka z Vojvodiny v štúdii pripomína päť prozaických diel slovenských autorov, ktorých obsah i ideový odkaz najviac rezonovali medzi Slovákmi na Dolnej zemi. Sú to: Anton Baláž – Tábor padlých žien, Stanislav Rakús – Nenapísaný román, Vincent Šikula – Ornament, Dušan Mitana – Koniec hry a Pavel Vilikovský – Posledný kôň Pompejí.
Biografickú štúdiu o živote a diele jazykovedca Jána Kačalu pri príležitosti jeho osemdesiatky pod názvom “Slovenčine oddaný vedec“ napísala Eva Tibenská.
Znaky privátnej biografickej štúdie má aj príspevok Vincenta Šabíka „Filozofka Štechová a Slovensko“ o českej stredoškolskej profesorke, vyše desaťročia pôsobiacej na Slovensku, konkrétne v Martine, Levoči a Zlatých Moravciach, ktorá napísala a publikovala viacero filozofických štúdií. Štúdiu dopĺňa výber z myšlienok filozofky, ktorým autor a zostavovateľ dal názov „Idey Márie Štechovej“.
Autorom spomienkovej eseje na kňaza Františka Revesa „Nezabudnuteľný slovenský kňaz a 'prevádzač'“ je Jozef Markuš.
Súčasná slovenská próza je zastúpená poviedkou Petra Holku „Súhvezdie tety July“ a reportážnou poviedkou Slava Kalného „Osud plný vírov“. Súčasnú lyriku reprezentujú ukážky z tvorby Dalimíra Stana a Mariána Šidlíka.
Dramatický žáner pripomína publikovanie prvého dejstva drámy Ľubomíra Feldeka „Nepolepšený svätec“, ktorá sa tematicky vracia do obdobia 50. rokov minulého storočia, keď silnelo prenasledovanie ľudí, ktorých názory nekonvenovali ideálom socializmu. (Druhú časť drámy budú Slovenské pohľady publikovať v nasledujúcom čísle.)
Bývalá rozhlasová redaktorka Ľuba Šajdová opäť siahla do svojho zvukového archívu a tentoraz zrekonštruovala rozhovor s prekladateľom a spisovateľom Blahoslavom Hečkom. Rozhovor má názov „Renesančný noblesný vzdelanec a prekladateľ“.
Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Dalimíra Hajka na knihu Jána Čomaja „Knieža Matúš“ o živote a diele historika Matúša Kučeru.
Spoločenská rubrika pripomína životné jubileá básnika Juraja Dolnozemského (90), spisovateľa Pavla Taussiga (85) a Ľudovíta Petránskeho (75) a niektorých iných – mladších. Zároveň uverejňuje nekrológ za speváčkou Janou Kocianovou.
