< sekcia Kultúra

Výročie ČSR oslávil Hradec Králové prehliadkami storočnej architektúry

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Pavol Zachar

Novinkou bolo poznávanie architektonických objektov, ktoré začali stavať v novom štáte a sú známe pod názvom Salón republiky.

Bratislava/Hradec Králové 26. decembra (TASR) – České mesto Hradec Králové si počas uplynulého roka rôznymi podujatiami pripomínalo sté výročie vzniku Československej republiky (ČSR). Novinkou bolo poznávanie architektonických objektov, ktoré začali stavať v novom štáte a sú známe pod názvom Salón republiky.

"Koncom 19. storočia búrali mestské hradby a mesto sa začalo modernizačne meniť, vznikol výnimočný architektonický projekt v podobe nových stavieb. Tie sú stále pozoruhodné a v tomto roku sme zaviedli komentované prehliadky Salón republiky. Tiež nočné putovanie s prekvapením, kde možno zažiť mesto pri mesačnom svite aj navštíviť bežne neprístupné miesta. V informačných centrách máme pracovné zošity pre tých, ktorí radšej poznávajú pamiatky individuálne," informuje Katarína Karešová z destinačného manažmentu Hradecko, ktorý koordinuje cestovný ruch.

Trasa Salón republiky je 3,5 km dlhá s vybranými jedenástimi zastaveniami a dá sa pohodlne prejsť za dve hodiny. Aj z medzinárodného hľadiska je to ojedinelá živá expozícia dejín architektonickej moderny prvých troch desaťročí 20. storočia. Ako mesto rástlo, menili sa i stavebné štýly, architektonická moderna spela od secesnej zdobnosti k strohým a úplne nezdobeným tvarom, k monumentalite, účelnosti, obtrela sa o kubizmus a dospela až k funkcionalizmu.

Ojedinelý projekt robí Hradec Králové slávnym aj v súčasnosti. Tento premyslený urbanistický rozvoj, architektonické riešenie mesta i po 100 rokoch vyhovuje životnému štýlu obyvateľov a zodpovedá nárokom súčasnosti - rastúcej automobilovej doprave, zachováva funkčné a pokojné centrum mesta s vhodnou občianskou vybavenosťou.

Veľkým šťastím bolo, že osvieteným starostom sa stal 36-ročný František Ulrich, ktorý pozval vedúcu osobnosť českej architektúry Jana Kotěru. Ten si prizval svojho žiaka Josefa Gočára a nové možnosti pre vznik moderného mesta využili ďalší poprední architekti. Ku Kotěrovým stavbám Okresného domu, Mestského múzea, Polmovej záhrady Grandhotela Urban, Labského (dnes Pražského) mosta pribúdali ďalšie budovy a architektonické prvky. Tie stavebnými novinkami bez experimentov cielene menili mesto.

Návštevníci aj dnes obdivujú Gočárove schodisko pri kostole Nanebovzatia Panny Marie, ktoré vhodne doplnilo barokové dielo Carla Luraga. V polovici 20. rokov Gočár pridal gymnázium, komplex objektov husitskej cirkvi, biskupstva, fary a kolumbária na pôdoryse trojuholníka, niekoľko budov na Ulrichovom námestí i konštruktivistickú budovu okresného úradu, kde sídli magistrát. Je autorom 12 výnimočných stavieb.

Zaujímavé sú aj objekty z ateliéru Oldřicha Lisku Evanjelický kostol a Mestské kúpele, ktoré boli najmodernejšie v ČSR a s umelým vlnobitím. Tiež diela Františka Sandera Labská elektráreň a Labský most na Pláckách. Interiér kostola Božského srdca Pána je dielo Bohumila Slámu.