MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
V roku 1864 rozhodnutím 2. valného zhromaždenia Matica slovenská prijala pre tlač všetkých matičných publikácií a dokumentov štúrovskú normu spisovnej slovenčiny a ako písmo latinku.
Autor TASR
Martin/Bratislava 4. augusta (TASR) - Od konania zakladajúceho valného zhromaždenia Matice slovenskej uplynie v piatok (4. 8.) 160 rokov. Založenie Matice slovenskej sa v SR na základe zákona Národnej rady (NR) SR z októbra 1993 pripomína ako pamätný deň - Deň Matice slovenskej.
Predchodcom Matice slovenskej ako slovenskej celonárodnej inštitúcie bol spolok Tatrín, ktorý vznikol na podnet Ľudovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Mikuláši a svoju činnosť rozvíjal do roku 1848.
Vzniku Matice slovenskej predchádzalo Memorandum národa slovenského, ktoré predstavitelia slovenského národa prijali v Martine v dňoch 6. a 7. júna 1861. Aj táto udalosť sa v SR pripomína ako pamätný deň - Výročie Memoranda národa slovenského.
V prijatom memorande bola aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku a zároveň sa ustanovil dočasný výbor, ktorý v auguste 1861 predložil uhorskému miestodržiteľstvu stanovy Matice slovenskej. Stanovy cisár František Jozef I. schválil 21. augusta 1862.
O necelý rok, 4. augusta 1863, v rámci osláv tisícročného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, sa v Martine uskutočnilo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Podľa záznamov z kroník sa v centre Turca zišlo okolo 5000 slovenských národovcov, čo bolo dovtedy najväčšie národné zhromaždenie na Slovensku.
Zhromaždenie otvoril predseda Dočasného výboru Matice slovenskej Ján Francisci, ktorý predniesol správu o činnosti Dočasného výboru od jeho ustanovenia. Zhromaždeniu predložil vyzbieraných 94.000 zlatých, potrebných na chod Matice slovenskej a potvrdený originál stanov, ktorý podľa návrhu Jozefa Božetecha Klemensa vyšila Francisciho manželka.
Po prednesení Francisciho správy zhromaždenie zvolilo za prvého predsedu Matice slovenskej banskobystrického katolíckeho biskupa Štefana Moyzesa a za prvého podpredsedu Karola Kuzmányho, ktorý bol evanjelický farár a superintendent Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Obaja tak symbolizovali spoluprácu medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi.
V roku 1864 rozhodnutím 2. valného zhromaždenia Matica slovenská prijala pre tlač všetkých matičných publikácií a dokumentov štúrovskú normu spisovnej slovenčiny a ako písmo latinku.
Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové v roku 1866 využili maďarskí predstavitelia oslabené pozície cisárskej moci. O rok neskôr došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu s následnou stupňujúcou sa maďarizáciou v Uhorsku. Uhorské úrady sa pozerali na pôsobenie Matice slovenskej s nevôľou, až došlo po 12 rokoch činnosti v roku 1875 k jej zatvoreniu a zhabaniu majetku. Činnosť Matice slovenskej obnovili až 1. januára 1919 po vzniku Československej republiky.
Zdroje: Kronika Slovenska I. Od najstarších čias do konca 19. storočia, Fortuna Print, Bratislava 1998; Historický kalendár - Slovensko, Perfekt, Bratislava 2006
Predchodcom Matice slovenskej ako slovenskej celonárodnej inštitúcie bol spolok Tatrín, ktorý vznikol na podnet Ľudovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Mikuláši a svoju činnosť rozvíjal do roku 1848.
Vzniku Matice slovenskej predchádzalo Memorandum národa slovenského, ktoré predstavitelia slovenského národa prijali v Martine v dňoch 6. a 7. júna 1861. Aj táto udalosť sa v SR pripomína ako pamätný deň - Výročie Memoranda národa slovenského.
V prijatom memorande bola aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku a zároveň sa ustanovil dočasný výbor, ktorý v auguste 1861 predložil uhorskému miestodržiteľstvu stanovy Matice slovenskej. Stanovy cisár František Jozef I. schválil 21. augusta 1862.
O necelý rok, 4. augusta 1863, v rámci osláv tisícročného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, sa v Martine uskutočnilo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Podľa záznamov z kroník sa v centre Turca zišlo okolo 5000 slovenských národovcov, čo bolo dovtedy najväčšie národné zhromaždenie na Slovensku.
Zhromaždenie otvoril predseda Dočasného výboru Matice slovenskej Ján Francisci, ktorý predniesol správu o činnosti Dočasného výboru od jeho ustanovenia. Zhromaždeniu predložil vyzbieraných 94.000 zlatých, potrebných na chod Matice slovenskej a potvrdený originál stanov, ktorý podľa návrhu Jozefa Božetecha Klemensa vyšila Francisciho manželka.
Po prednesení Francisciho správy zhromaždenie zvolilo za prvého predsedu Matice slovenskej banskobystrického katolíckeho biskupa Štefana Moyzesa a za prvého podpredsedu Karola Kuzmányho, ktorý bol evanjelický farár a superintendent Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Obaja tak symbolizovali spoluprácu medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi.
V roku 1864 rozhodnutím 2. valného zhromaždenia Matica slovenská prijala pre tlač všetkých matičných publikácií a dokumentov štúrovskú normu spisovnej slovenčiny a ako písmo latinku.
Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové v roku 1866 využili maďarskí predstavitelia oslabené pozície cisárskej moci. O rok neskôr došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu s následnou stupňujúcou sa maďarizáciou v Uhorsku. Uhorské úrady sa pozerali na pôsobenie Matice slovenskej s nevôľou, až došlo po 12 rokoch činnosti v roku 1875 k jej zatvoreniu a zhabaniu majetku. Činnosť Matice slovenskej obnovili až 1. januára 1919 po vzniku Československej republiky.
Zdroje: Kronika Slovenska I. Od najstarších čias do konca 19. storočia, Fortuna Print, Bratislava 1998; Historický kalendár - Slovensko, Perfekt, Bratislava 2006
