Harmanecká jaskyňa, archívne foto.Foto: ASR - Dušan Hein
Bacúrik si zaumienil, že tajomný otvor preskúma, a počas mnohých dní a večerov odstraňoval prekážky, úžiny a balvany, aby sa 22. júna 1932 prekopal do snehobielej siene nazvanej Dóm objaviteľa.
Dolný Harmanec/Bratislava 22. júna (TASR) - Slovenskú Harmaneckú jaskyňu, nachádzajúcu sa pri obci Dolný Harmanec neďaleko Banskej Bystrice, objavil pred 85 rokmi dňa 22. júna 1932 vtedy ani nie 18-ročný rodák z Rožňavy Michal Bacúrik.
V roku 1924 sa prisťahoval s rodičmi do Dolného Harmanca. Okolitá príroda mu učarovala. Kroky ho doviedli aj k tajomnému otvoru v krase masívu Kotolnice, cez ktorý vial prievan a lietali netopiere. Tento priestor bol tamojším obyvateľom známy od nepamäti. Využívali ho drevorubači a lesní robotníci ako úkryt v nepriaznivom počasí. Bacúrik si zaumienil, že ho preskúma a počas mnohých dní a večerov, zväčša sám, odstraňoval prekážky, úžiny a balvany, aby sa 22. júna 1932 v sprievode ďalších piatich nadšencov prekopal do snehobielej siene nazvanej Dóm objaviteľa.
Tak došlo k objavu Harmaneckej jaskyne, dodnes jedinej sprístupnenej jaskyne vo Veľkej Fatre.
Pozoruhodné je, že Bacúrik dostal za objavenie jaskyne pokutu, pretože vnikol neoprávnene bez povolenia na pozemok mestských lesov. Mestská rada v Banskej Bystrici jaskyňu uzavrela v roku 1933 z dôvodu ochrany sintrovej výplne (sinter je porézna hornina vznikajúca vyzrážaním z roztokov).
Michal Bacúrik sa v rokoch 1949-1950 zúčastnil na organizovaní a zabezpečovaní prác na sprístupnení jaskyne, ktorú otvorili v roku 1950. V rokoch 1950-1958 pracoval ako jej správca a v roku 1956 objavil jej ďalšie nové časti. Po roku 1970 sa podieľal na prieskume krasových javov aj v iných častiach harmaneckého krasu.
Jaskyňa bola vytvorená činnosťou vody v tmavosivých gutensteinských vápencoch. Dĺžka preskúmaných priestorov je v súčasnosti 2763 metrov, z nich sprístupnených 720 metrov. Návštevníci však prechádzajú po niektorých miestach dvakrát, čím sa prehliadková trasa predĺžila na vyše 1020 metrov. V jaskyni sa nachádza 1043 schodov, výškový rozdiel medzi najnižšou a najvyššou časťou prehliadkovej trasy je vyše 30 metrov. Medzi zaujímavosti patrí aj to, že v jaskyni žije deväť druhov netopierov, bystruškovitý jaskynný chrobák Duvalius microphthalmus tatricus a vodný jaskynný kôrovec hlbinovka slepá a riasy.
Do jaskyne sa v súčasnosti návštevníci dostanú chodníkom dlhým približne 1,5 kilometra s výškovým prevýšením asi 260 metrov. Prístup do jaskyne je považovaný za najnáročnejší spomedzi všetkých jaskýň na Slovensku.
