< sekcia Magazín

Najtragickejšia lavína spred 95 rokov má ešte svojho pamätníka

Benjamín Strmeň. V osudný deň spal v drevenej kolíske. Dosky so spadnutého stropu, zasypané snehom prekryli kolísku, čím mu zachránili život. Menej šťastia mali ale jeho piati súrodenci, ktorí pod lavínou zahynuli. Na snímke Benjamín Strmeň stojí pri svojej kolíske. Foto: TASR/Jozef Poliak

Vyžiadala si 18 mŕtvych, z ktorých bolo 15 detí, čím sa smutne zapísala do slovenských dejín ako zatiaľ najtragickejšia lavína v histórii.

Staré Hory/Bratislava 6. februára (TASR) - Pred 95 rokmi, 6. februára 1924 padla z juhovýchodných svahov Krížnej (1574 m n. m.) na osadu Rybô veľká lavína. Vyžiadala si 18 mŕtvych, z ktorých bolo 15 detí, čím sa smutne zapísala do slovenských dejín ako zatiaľ najtragickejšia lavína v histórii.

Lesnícka osada Rybô je časťou obce Staré Hory. Nachádza sa v Hornojeleneckej doline vo Veľkej Fatre neďaleko Banskej Bystrice. Uvoľnená lavína spred 95 rokov prekonala výškový rozdiel 760 m. Valila sa 180-kilometrovou rýchlosťou približne 2500 m a zobrala so sebou sneh z plochy 800.000 m2. Odhadovalo sa, že sa v nej nachádzali 2.400.000 m3 snehu, ktoré mohli dosahovať hmotnosť 600.000 ton.

Lavína sa odtrhla približne o pol deviatej večer. Zlomila 1200 m3 stromov a zastavila sa až v hornej časti osady Rybô, kde strhla a zasypala tri domy a ďalšie dva poškodila. Pod snehom zostalo 22 ľudí. Štyrom sa podarilo vyslobodiť, 18 zahynulo.

O veľkom šťastí môže hovoriť posledný žijúci svedok tejto katastrofy Benjamín Strmeň. V osudnú noc spal v drevenej kolíske. Dvaja z jeho piatich súrodencov boli s ním a rodičmi v drevenici, ďalší traja spali u susedov. Lavína sa dovalila s veľkým rachotom. Masa snehu zasiahla domček a obrovský tlak vymrštil jeho rodičov z domu. Matka bola po krk v snehu, otec po pás. Keď sa vyslobodil z lavíny, vyhrabal aj manželku holými rukami a odniesol do najbližšieho nepoškodeného domu.

Na kolísku s dieťaťom padli šindle zo strechy. Prekryli ju a vytvorili chránený priestor, ktorý mu zachránil život. Menej šťastia mali ale jeho piati súrodenci, ktorí pod lavínou zahynuli. Dnes 95-ročný muž stále spomína na túto udalosť. Kolísku, ktorá mu zachránila život, opatruje na povale rodinného domu.

"Mal som vtedy iba tri mesiace. Ako mi neskôr rozprávali otec a mama, ktorí tiež boli zasypaní snehom, keď spadla lavína, vyhodilo ma s kolískou z domu von a odnieslo asi 70 metrov ďaleko. Tam ma niekto neskôr vyhrabal lopatou. Dodnes ale neviem, kto. Kolíska, v ktorej som bol, má dnes už okolo 170 rokov," povedal pri 90. výročí tejto smutnej udalosti Strmeň pre TASR.

Na niektorých miestach dosiahla lavína až 35-metrovú výšku. Ešte na jar toho roku museli urobiť cez ňu tunel, aby mohol ísť dobytok na pašu. Na úplné roztopenie snehu z lavíny sa čakalo takmer tri roky.

Pohreb obetí sa mohol uskutočniť až dva týždne po tragédii, lebo poslednú z obetí našli až po desiatich dňoch hľadania. Záchranárom, predovšetkým vojakom z vtedajšej zvolenskej a banskobystrickej posádky, prekážali bočné lavíny a neustály hukot, ktorý akoby upozorňoval na možnosť ďalšieho nešťastia.

Lavína v osade Rybô bola jedna z najväčších na Slovensku. V tejto lokalite ale nebola prvá. V kronike obce Stará Turá je záznam aj o tej zo 17. marca 1751. Vtedy v osade Rybô zabila desať ľudí a zničila osem domov.

Ako pamiatka na túto smutnú udalosť stojí na konci osady Rybô pamätný kríž.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.