Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Od roku 1983 Eugen Gindl pôsobil ako publicista a scenárista v slobodnom povolaní. Spolupracoval s ochrancami prírody a venoval sa dokumentárnej tvorbe.
Autor TASR
Bratislava 2. februára (TASR) – Po Nežnej sme sa skoro všetci na odporúčanie či príkaz globálneho "zhora" poslušne zindividualizovali. Vraj sa oplatí "starať sa najmä o seba". Zaklíname sa slobodou, ešte vždy žijeme v demokracii, ale proti príkoriam "zhora" i "zboku" sme čoraz nemohúcejší. Zraňovaná ľudská dôstojnosť sa mení na deštruktívnu silu.
Týmito slovami zhodnotil súčasnú dobu v jednom z posledných rozhovorov Eugen Gindl – spisovateľ, publicista, scenárista a ochranca prírody.
Mnohí si ho pamätajú v spojitosti s občianskym a ekologickým samizdatom Bratislava/nahlas, ktorý ešte v roku 1987 odvážne upozornil na devastáciu životného prostredia vo vtedajšom Československu. Eugen Gindl bol tiež jednou z osobností Novembra ´89 a podieľal sa na vzniku hnutia Verejnosť proti násiliu.
V piatok 2. februára by sa Eugen Gindl dožil 80 rokov.
Eugen Gindl sa narodil 2. februára 1944 v Bratislave. Detstvo a mladosť strávil v Liptovskom Mikuláši, kde jeho otec ako lekár dostal po 2. svetovej vojne miesto a pôsobil v tamojšej nemocnici.
Aby mohol študovať žurnalistiku, musel absolvovať ročnú prax ako robotník. Svoje prvé články a reportáže uverejňoval v novinách Nový Liptov. V rokoch 1962 – 1968 absolvoval štúdium na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Krátko po promócii zažil vpád sovietskych a spojeneckých vojsk, ktoré 21. augusta 1968 obsadili Československo. Využil preto možnosť získať štipendium v západnom Berlíne a pokračovať tam v štúdiu publicistiky a politológie. V roku 1970 mu však – v súlade s postupujúcou tzv. normalizáciou – zobrali pas a nemohol zahraničné štúdium ukončiť.
Stal sa reportérom týždenníka Život, venoval sa písaniu o prírode i horolezectve. Z tohto prostredia čerpala námet úspešná rozhlasová hra Vynes na horu svoj hrob, ktorú napísal s Ondrejom Sliackym. V roku 1979 podľa nej nakrútil film režisér Jozef Zachar. Spolu so Sliackym napísal rozhlasovú hru Hĺbkový rekord, venoval sa tiež tvorbe pre deti (rozhlasová hra Šamajov memoriál). Napísal scenár k filmu Chuť vody, ktorý v roku 1982 nakrútil Peter Hledík, o rok neskôr vznikla podľa jeho scenára snímka Celý svet nad hlavou (r. Stanislav Párnický).
Od roku 1983 Eugen Gindl pôsobil ako publicista a scenárista v slobodnom povolaní. Spolupracoval s ochrancami prírody a venoval sa dokumentárnej tvorbe. V tomto čase sa dočkal filmovej podoby aj jeho Hĺbkový rekord opäť v spolupráci s Párnickým (1985). Podieľal sa tiež na scenári k filmu Právo na minulosť, ktorý nakrútil režisér Martin Hollý – premiéru mal v roku 1989. O rok neskôr dokončil režisér Dušan Trančík film Keď hviezdy boli červené podľa Gindlovho scenára.
Eugen Gindl patril k šiestim redaktorom známeho samizdatu Bratislava/nahlas, ktorý vyšiel 2. októbra 1987 – ďalšími boli Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Mikuláš Huba a Peter Tatár. Keď dokument rozhlasová stanica Hlas Ameriky označila za "najväčšiu facku, akú dostal režim od roku 1968", boli jeho autori vystavení nátlaku a zastrašovaniu. Samotnému Gindlovi zastavili niekoľko televíznych projektov.
V Novembri ´89 patril Eugen Gindl k zakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Bol členom prvého Koordinačného výboru VPN a šéfredaktorom občianskych novín Verejnosť. Pre webovú stránku Pamäť národa na toto obdobie spomínal slovami: "Chodil som vtedy spať okolo štvrtej nad ránom, nie domov, ale ľahol som si k radiátoru na koberec v redakcii. Ráno prišli upratovačky s vysávačmi a tie nás budili. No ale vyšla Verejnosť, ktorá mala 350-tisícový náklad a ten sa rozchytal."
Od roku 1989 zároveň viedol ako šéfredaktor vedecký časopis Kozmos, bol šéfredaktorom slovenskej prílohy Stredoeurópskych novín v Denníku SME (1994 – 2000) a v rokoch 1997 – 2000 pôsobil aj v mesačníku OS.
V roku 2007 nakrútil podľa Gindlovho scenára Martin Repka snímku Návrat bocianov. Gindl je tiež autorom divadelnej hry Karpatský thriller, ktorú v roku 2013 uviedlo Slovenské národné divadlo. V roku 2014 za ňu získal cenu Nadácie Tatra Banky.
Z literárnej tvorby Eugena Gindla možno spomenúť zbierku básní Piknik na lietajúcom koberci či knižku dialógov s Fedorom Gálom Two up (2006). V roku 2015 mu vyšiel výber reportáží Čelom vzad, ozvena!, nasledovali diela Svetobežník bez pasu (2019) či kniha Zaživa v Tramtárii z roku 2020.
Eugen Gindl zomrel 14. novembra 2021. V minulom roku vydavateľstvo Absynt vydalo knižne jeho komentáre publikované v posledných rokoch v rôznych periodikách.
Zdroj: litcentrum.sk, pametnaroda.cz
Týmito slovami zhodnotil súčasnú dobu v jednom z posledných rozhovorov Eugen Gindl – spisovateľ, publicista, scenárista a ochranca prírody.
Mnohí si ho pamätajú v spojitosti s občianskym a ekologickým samizdatom Bratislava/nahlas, ktorý ešte v roku 1987 odvážne upozornil na devastáciu životného prostredia vo vtedajšom Československu. Eugen Gindl bol tiež jednou z osobností Novembra ´89 a podieľal sa na vzniku hnutia Verejnosť proti násiliu.
V piatok 2. februára by sa Eugen Gindl dožil 80 rokov.
Eugen Gindl sa narodil 2. februára 1944 v Bratislave. Detstvo a mladosť strávil v Liptovskom Mikuláši, kde jeho otec ako lekár dostal po 2. svetovej vojne miesto a pôsobil v tamojšej nemocnici.
Aby mohol študovať žurnalistiku, musel absolvovať ročnú prax ako robotník. Svoje prvé články a reportáže uverejňoval v novinách Nový Liptov. V rokoch 1962 – 1968 absolvoval štúdium na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Krátko po promócii zažil vpád sovietskych a spojeneckých vojsk, ktoré 21. augusta 1968 obsadili Československo. Využil preto možnosť získať štipendium v západnom Berlíne a pokračovať tam v štúdiu publicistiky a politológie. V roku 1970 mu však – v súlade s postupujúcou tzv. normalizáciou – zobrali pas a nemohol zahraničné štúdium ukončiť.
Stal sa reportérom týždenníka Život, venoval sa písaniu o prírode i horolezectve. Z tohto prostredia čerpala námet úspešná rozhlasová hra Vynes na horu svoj hrob, ktorú napísal s Ondrejom Sliackym. V roku 1979 podľa nej nakrútil film režisér Jozef Zachar. Spolu so Sliackym napísal rozhlasovú hru Hĺbkový rekord, venoval sa tiež tvorbe pre deti (rozhlasová hra Šamajov memoriál). Napísal scenár k filmu Chuť vody, ktorý v roku 1982 nakrútil Peter Hledík, o rok neskôr vznikla podľa jeho scenára snímka Celý svet nad hlavou (r. Stanislav Párnický).
Od roku 1983 Eugen Gindl pôsobil ako publicista a scenárista v slobodnom povolaní. Spolupracoval s ochrancami prírody a venoval sa dokumentárnej tvorbe. V tomto čase sa dočkal filmovej podoby aj jeho Hĺbkový rekord opäť v spolupráci s Párnickým (1985). Podieľal sa tiež na scenári k filmu Právo na minulosť, ktorý nakrútil režisér Martin Hollý – premiéru mal v roku 1989. O rok neskôr dokončil režisér Dušan Trančík film Keď hviezdy boli červené podľa Gindlovho scenára.
Eugen Gindl patril k šiestim redaktorom známeho samizdatu Bratislava/nahlas, ktorý vyšiel 2. októbra 1987 – ďalšími boli Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Mikuláš Huba a Peter Tatár. Keď dokument rozhlasová stanica Hlas Ameriky označila za "najväčšiu facku, akú dostal režim od roku 1968", boli jeho autori vystavení nátlaku a zastrašovaniu. Samotnému Gindlovi zastavili niekoľko televíznych projektov.
V Novembri ´89 patril Eugen Gindl k zakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Bol členom prvého Koordinačného výboru VPN a šéfredaktorom občianskych novín Verejnosť. Pre webovú stránku Pamäť národa na toto obdobie spomínal slovami: "Chodil som vtedy spať okolo štvrtej nad ránom, nie domov, ale ľahol som si k radiátoru na koberec v redakcii. Ráno prišli upratovačky s vysávačmi a tie nás budili. No ale vyšla Verejnosť, ktorá mala 350-tisícový náklad a ten sa rozchytal."
Od roku 1989 zároveň viedol ako šéfredaktor vedecký časopis Kozmos, bol šéfredaktorom slovenskej prílohy Stredoeurópskych novín v Denníku SME (1994 – 2000) a v rokoch 1997 – 2000 pôsobil aj v mesačníku OS.
V roku 2007 nakrútil podľa Gindlovho scenára Martin Repka snímku Návrat bocianov. Gindl je tiež autorom divadelnej hry Karpatský thriller, ktorú v roku 2013 uviedlo Slovenské národné divadlo. V roku 2014 za ňu získal cenu Nadácie Tatra Banky.
Z literárnej tvorby Eugena Gindla možno spomenúť zbierku básní Piknik na lietajúcom koberci či knižku dialógov s Fedorom Gálom Two up (2006). V roku 2015 mu vyšiel výber reportáží Čelom vzad, ozvena!, nasledovali diela Svetobežník bez pasu (2019) či kniha Zaživa v Tramtárii z roku 2020.
Eugen Gindl zomrel 14. novembra 2021. V minulom roku vydavateľstvo Absynt vydalo knižne jeho komentáre publikované v posledných rokoch v rôznych periodikách.
Zdroj: litcentrum.sk, pametnaroda.cz
