Viedeň/Bratislava 15. júna (TASR) - Rakúsko ako prvý stredoeurópsky štát zaviedlo papierové peniaze. Bankocetle - bankocedule vydala Viedenská mestská banka pred 250 rokmi 15. júna 1762 počas vlády panovníčky Márie Terézie.

Bankocetle s nápisom Wiener-Stadt-Banco-Zettel vydávala banka do roku 1806. Ich názov pochádzal z talianskeho výrazu pre banku (banco) a nemeckého označenia listu či cedule (zettel). Najnižším vydaným nominálom bol 1 zlatý (gulden), najvyššou nominálnou hodnotou bolo 1000 zlatých. Prvá emisia bankocetlí vydaná 15. júna 1762 mala celkovú hodnotu 12 miliónov zlatých. Mala nominály 5, 10, 25, 50 a 100 zlatých. Jeden z neskorších nominálov 1000 zlatých zodpovedal minciam s hmotnosťou 14 kg. V roku 1800 dosiahol obeh bankocetlí 141 miliónov zlatých.

Vydanie bankocetlí bolo pre krajinu spôsob, ako získať financie na vojenské výdavky. Rakúsko v tom čase viedlo vojnu s Pruskom (1756 až 1763).

Bankocetle zhotovila viedenská dvorná tlačiareň. Potlačené boli iba z jednej strany čiernotlačou na ručnom papieri s vodotlačou. Ich formát bol na výšku, číslované boli ručne, každá bola podpísaná tromi tlačenými podpismi a vlastnoručným podpisom povereného úradníka.

V ľavom hornom rohu bola do papiera vyrazená pečať dvornej deputácie, v pravom rohu bol znak Viedne. Originály prvej emisie sa nezachovali, k dispozícii sú iba vzory z príloh k vyhláške o vydaní. Bankocetle boli o 20 milimetrov kratšie ako vzory, pretože spodná časť bankovky bola po zaplatení hotovosti v pokladni odrezaná ako doklad o jej vydaní.

Falšovanie peňazí bolo trestané smrťou. Kto falšovateľa udal, dostal 1000 zlatých.

Bankovky prvej emisie boli po návrate do banky zničené. Úspešný zisk úveru vyvolal vydávanie ďalších emisií bankocetlí, ktoré už neboli kryté. V roku 1811 dosiahol obeh papierových peňazí inflačnú výšku 1060 miliónov zlatých, zapríčinil ťažký štátny bankrot a došlo k mene peňazí v pomere 5 ku 1.