Bratislava 5. decembra (Teraz.sk) - Zásobovanie obyvateľstva bolo v roku 1949 ešte na lístky. V októbri sa do voľného predaja uvoľnila múka, chlieb a múčne výrobky. Ostatné výrobky boli viazané na distribúciu. Na špeciálne body sa predávali odev, bielizeň, látky i topánky.
Záber z predaja vo volných predajňach Vesny v Bratislave, 2. decembra 1949.Foto: TASR - L. Roller
V mestách sa rozmáhala šmelina tzv. sivé obchody, pretože živnostníci a roľníci, ktorí nesplnili v roku 1948 predpísaný kontingent, špeciálne body tzv. šatenky nedostali. Predražený tovar si mohli kúpiť v „sivých obchodoch“, kde sa predával navoľno.
Najúspešnejším obdobím pre objavovanie komét boli v Československu roky po druhej svetovej vojne. V tatranskom observatóriu na Skalnatom Plese a Lomnickom štíte uvoľnili časť profesionálneho pracoviska na ich vizuálne pozorovanie. Astronómovia mali k dispozícii nový binokulárny prenosný ďalekohľad čs. výroby Somet Binar s dvadsaťpäťnásobným zväčšením a 100 mm priemerom objektívu.
Vojtech Rušín, Michal Antal, riaditeľka observatória dr. Ľudmila Pajdušáková a Darina Hlinická, ktorí pozorovali americkú družicu Echo II, 1. február 1964.Foto: TASR - G. Bodnár
Svoju poslednú, piatu kométu objavila na Skalnatom Plese Ľudmila Pajdušáková 3. decembra 1953. Kométa bola v juhovýchodnej časti Veľryby ako slabý objekt 11 magnitúdy.
Dr. Ľ. Pajdušáková pri ďalekohľade zn. Binar, ktorým objavila 5 komét, 4. októbra 1963.Foto: TASR - G. Bodnár
Podľa predbežných výpočtov mala kométa prejsť vo vzdialenosti 11 miliónov kilometrov od Slnka a očakávalo sa, že bude viditeľná aj voľným okom. Kométa však po objave rýchlo strácala jasnosť. V polovici januára ju už na oblohe márne hľadali. Dostala označenie C/1953 X1 (Pajdušáková).
