< sekcia Magazín

UNIKÁTNE FOTO: Dievky v krojoch i v potokoch, to boli šibačky

Už jedenásty rok pôsobí pri JRD ČSSP Trhovište folklórna skupina v obci Rakovec nad Ondavou /okres Michalovce/. Cieľavedomá snaha členov skupiny o zachovanie autentického folklóru stredného a horného Zemplína bola po zásluhe odmenená účasťou na našich najvýznamnejších folklórnych festivaloch vo Východnej, Strážnici i v Košiciach. Aj veľkonočná oblievačka podľa starodávnych obyčajov v Rakovci sa bez členov skupiny nezaobíde.Na kvalitu práce si dievčatá veru nemohli sťažovať. Foto: Archív TASR

Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové fotografie z archívu TASR s originálnymi popiskami.

Bratislava 22. apríla (Teraz.sk/TASR) - Veľkonočný pondelok je u nás neodmysliteľne spätý s oblievaním a šibaním dievčat. Aký je však skutočný význam týchto našich dávnych tradícií?

Podľa etnologičky Korenélie Jakubíkovej, "sila rašiacich prútov sa mala preniesť na osoby, ktoré boli šibané. Očistným momentom je aj samotná bitka, znamená vyhnanie všetkého zlého. Mala prinášať svižkosť, čerstvosť, šikovnosť a plodnosť. Aj preto tieto zvyky patrili len mladým chlapcom a šibali sa len mladé dievčatá."

Chlapci z Borievky 4. 4. 1994
Každoročne pripravia pravú veľkonočnú oblievačku chlapci z Borievky svojim partnerkám z folklórneho súboru pri VVŠL gen. M. R. Štefánika v Košiciach. So spevom a hudobným doprovodom navštívili i v pondelok, 04.04.1994.
Foto: TASR / Svätopluk Písecký


"Pri veľkonočných zvykoch, keď dievčatá obdarovávali mládencov za šibačku alebo polievačku, dávalo sa plné vajíčko. Či už surové, alebo varené, no vždy bolo plné. Dnes pri vajíčkach prevláda viac estetická funkcia. Sú síce pekné, ale ideme tak trochu proti tomu magickému princípu plodnosti a plnosti," približuje etnologička.

Detská folklórna skupina Jadlovček
Oblievačka v Margecanoch. K udržiavateľom ľudových zvykov cez Veľkonočný pondelok patria členovia folklórnej skupiny Jadlovec, ktorá pod vedením učiteľky Márie Uličnej pôsobí pri miestnom kultúrnom stredisku v Margecanoch /okres Spišská Nová Ves/. Do parádnych krojov vyšnorení mládenci a muži vyoblievali podľa starých obyčajov dievčatá a ženy, zväčša partnerky zo súboru. Tieto sa im odvďačili tradičným kúskom pasky /veľkonočného koláča/ i hltom pálenky. K oblievačke sa pripojili aj deti z Jadlovčeka – detskej folklórnej skupiny. Súbor dospelých patrí k popredným skupinám vo Východoslovenskom kraji, ktoré sa snažia o udržiavanie a reprodukovanie autentického folklóru. Na folklórnom festivale vo Východnej už tri roky za sebou reprezentovali stále živý folklór na rozhraní Spiša a Šariša.
Foto: Archív TASR


"Aj voda znamená plodnosť, no predovšetkým je to očista. A to je veľmi dôležité. Pretože Veľká noc znamenala nový začiatok a ten sa mal vždy niesť v znamení čistoty," uzatvára K. Jakubíková.

Oblievačka v Margecanoch 1. apríla 1983
Takto skončili " najodbojnejšie" dievčatá počas oblievačky 1. apríla 1983 v Margecanoch.
Foto: TASR/Svätopluk Pisecký


Takto skončili " najodbojnejšie" dievčatá počas oblievačky 1. apríla 1983 v Margecanoch.
Foto: TASR/Svätopluk Pisecký


Veľkonočné zvyky vo Važci
Vybrali sme sa do Važca na prieskum, koľko ešte zostalo z krásnych veľkonočných zvykov v tejto rázovitej podtatranskej obci. Tešili sme sa, že nás privíta pekné jarné slniečko, že náš pohľad obohatí krásna panoráma Vysokých Tatier. Privítal nás však chladný jarný dáždik a nad kopcami váľala sa hmla z Tatier, zväčša ešte pokrytých snehom, bolo chvíľami vidno iba dolné svahy. Na veži evanjelického kostola vyzváňal zvon, keď sa v uliciach objavili prví oblievači, malí chlapci. Smelo odpovedali na otázku, ku komu idú na oblievačku a ako budú oblievať: Parfínom. Už táto strohá odpoveď dala tušiť, že moderný svet zvíťazil aj v tejto rázovitej slovenskej obci, o čom sme sa presvedčili neskôr takmer na každom kroku.Pravda, najhlbšie korene ľudových zvykov zostali ešte neporušené. Aj keď vidno na mládencoch miesto pekných važeckých krojov moderné nepremokavé duklaplášte, predsa oblievačka zostala len oblievačkou. Takto to vyzerá vo veľkonočný pondelok pri Váhu vo Važci. Chladnou vodou oblievajú mládenci dievčatá, aby boli krajšie.
Foto: Archív TASR


Oblievačka z Rakovca
Už jedenásty rok pôsobí pri JRD ČSSP Trhovište folklórna skupina v obci Rakovec nad Ondavou /okres Michalovce/. Cieľavedomá snaha členov skupiny o zachovanie autentického folklóru stredného a horného Zemplína bola po zásluhe odmenená účasťou na našich najvýznamnejších folklórnych festivaloch vo Východnej, Strážnici i v Košiciach. Aj veľkonočná oblievačka podľa starodávnych obyčajov v Rakovci sa bez členov skupiny nezaobíde.
Foto: Archív TASR


Mládenci a devy z Liptovskej Tepličky
Veľká noc v Liptovskej Tepličke /okr.Poprad/. Jedným z najstarších zvykov, ktorý pretrval do dnešných čias, je veľkonočná oblievačka. Tradičnú oblievačku, so všetkým čo k nej patrí, zažijú každoročne dievčence z rázovitej dediny /založenej v 16.storočí oravskými Goralmi/ v Liptovskej Tepličke. Pred Veľkonočným pondelkom sa schádzajú mládenci, aby pripravili taktický plán ako a ktoré dievčatá vyoblievajú. Dievčatá sa usilujú schovať, ale vždy neúspešne. Popoludní, do slávnostných krojov vyobliekaní chlapci spolu s harmonikárom, sú už podstatne vítanejší hostia. Ešte krajšie vyobliekané dievčence ich spolu s rodičmi vítajú a obdarúvajú výslužkou. Chlapci sa im zasa odmenia tak, že každú poriadne vykrútia.
Foto: Archív TASR


V Liptovskej Tepličke
Jedným z najstarších zvykov, ktorý niekde pretrval do dnešných čias, je veľkonočná oblievačka. Originálnu oblievačku, so všetkým, čo k nej patrí, robia v rázovitej obci spod Nízkych Tatier v Liptovskej Tepličke.
Foto: Archív TASR


Folklórna skupina Jadlovec
Dôsledným udržiavateľom ľudových obyčají vo svojom regióne sú členovia folklórnej skupiny Jadlovec, ktorá pod vedením učiteľky Márie Uličnej pôsobí pri Miestnom kultúrnom stredisku v Margecanoch /okr. Spišská Nová Ves/. K poslednej veľkonočnej oblievačke, ktorú členovia skupiny zorganizovali sa pripojili aj deti z Jadlovčeka — detskej folklórnej skupiny, ktorá už od najútlejšieho veku zaručuje kontinuitu pretrvania ľudových zvykov a obyčají na rozhraní Spiša a Šariša.
Foto: Archív TASR



Do nitky premočené
Šaty do nitky premočené, vlasy pozliepané a predsa na tvári radostný úsmev. Veď, tak hovoria dievky - od vody z oblievačky stáva sa dievka krajšou.
Foto: Archív TASR


Výslužka a baracpálinka 31. marca 1997
Ani bohatosťou výslužky a srdečnosťou pri jej poskytnutí po dôkladnej oblievačke sa nelíšia veľkonočné zvyky maďarských spoluobčanov i keď jeden rozdiel pri pohostení kolegov zo súboru Rozmaring predsa bol. Namiesto obligátnej slovenskej borovičky sa podávala baracpálinka, 31.03.1997.
Foto: TASR / Svätopluk Písecký


Zo Šenkvíc 3. apríla 1969
Veľkonočné zvyky 3. apríla 1969 v Šenkviciach.
Foto: TASR/Štefan Puškáš


Veľkonočný pondelok z Horného Smokovca 28. marca 1967
Veľkonočný pondelok bol štedrý na vodu pre zahraničných hostí a domácich rekreantov v medzinárodnom stredisku v Hornom Smokovci, 28.03.1967.
Foto: TASR / G. Bodnár


Kraslice z Domaniži 8. apríla 1966
Hoci Domaniža v okrese Považská Bystrica nie je už číro rázovitá dedina, predsa sa tu uchovávajú niektoré staré zvyky. Dievčatá dávajú kúpačom na Veľkú noc pekné kraslice, ktoré v Domaniži maľujú, a o ktoré je záujem aj v zahraničí, 08.04.1966.
Foto: TASR / K. Cích


Korbáče z vŕbového prútia 6. apríla 1955
Malí i veľkí sa tešia na pôvabné sviatky jari, ktoré si nevedia predstaviť bez tradičnej šibačky a oblievačky. Preto ten záujem o korbáče z vŕbového prútia, 06.04.1955.
Foto: TASR / Viliam Přibyl


Zdroj: Archív TASR, Pravda.sk