< sekcia Magazín

UNIKÁTNE FOTO: Fašiangy sú opäť tu. Ako sa oslavovali v minulosti?

Fašiangové zvyky a obyčaje ožili 13. februára 1999 na Hlavnom námestí v Bratislave. Hoci masky poriadne premrzli, dokázali vyčariť, úsmev na tvárach okolostojacich Foto: TASR archív

Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové fotografie z archívu TASR s originálnymi popiskami.

Bratislava 10. február (Teraz.sk/TASR) - Fašiangy sa začínajú 7. januára a končia sa pohyblivým utorkom pred Popolcovou alebo tzv. škaredou stredou, ktorá v roku 2019 pripadla na 6. marca. Ide o obdobie hodovania a zábavy.

Fašiangy v obci Bzenica, v okrese Žiar rad Hronom - 22.02.1966

Fašiangy, Turice, Veľká noc ide...znelo v týchto dňoch obcami v Stredoslovenskom kraji. Tradičný Fašiang zakončili v týchto dňoch podľa ľudových zvyklostí v obci Bzenica v okrese Žiar rad Hronom. Pred tzv. Škaredou stredou prechádza obcou skupina masiek. Zastavila sa v takmer 200 dvoroch, kde pripomenula, že Fašiangy sa už končia. Za ich návštevu sa im odplácali tradičnou výslužkou, vajíčkami, šiškami a inými domácimi pochúťkami. Hlavnou postavou celého symbolického obradu je tzv. cigán ražniar a jeho žena.
Foto: TASR archív


Fašiangy pod Tatrami - 29.02.1968

Zavŕšenie predpôstneho fašiangového obdobia patrína Slovensku k hlboko zakoreneným tradíciám, plným veselosti a humoru. Fašiangy pod Tatrami sú rovnako írečité a veselé. V Batizovciach majú typické fašiangové postavy. Je to najmä brucháč a slameniak. K nim patria ďalšie postavy ako dvaja doktori, kováči a dve ženy, samozrejme hudba a fašiangové koledy. V posledný fašiangový deň sa mládenci poobliekajú do týchto historických šiat a chodia za zvukov harmoniky po dedine, navštevujú jednotlivé domy, kde obyvateľom koledujú. Deti sa ich veľmi boja, preto ich nazývajú strašiaky.
Foto: TASR archív


Fašiangy v Bartošovej Lehôtke, okres Žiar nad Hronom - 08.02.1978

Už niekoľko rokov oživujú členovia základnej organizácie požiarnej ochrany v Bartošovej Lehôtke okres Žiar nad Hronom krásu ľudového folklóru a tradíciu fašiangových sviatkov. Ich pričinením už od skorého nedeľného rána znejú na dvoroch tamojších obyvateľov veselé ľudové pesničky, fašiangové vinše i prekáračky. Fašiangy, Turíce, Veľká noc bude, kto nemá, kožúška zima mu bude - sa ozýva z fašiangového sprievodu a z úst dobre odetých vinšovníkov, ktorí z domu do domu chodia a vtipnými vinšovačkami a spevom oznamujú nastávajúce obdobie veselia a zábav.
Foto: TASR archív


Fašiangy v Liptovských Sliačoch - 06.02.1994

Fašiangy šialené, kedy sa miniete ...... kedy sa dievčatá vydávať budete, znie v týchto dňoch rázovitou dedinou Liptovské Sliače (predtým Tri Sliače). Každý zo spomínaných Sliačov si organizuje svoje fašiangy, ktoré sa tu volajú Bursa. Už 60 rokov obyvateľom fašiangy pripravuje folklórna skupina Sliačanka. Tradície tu stále žijú, zachovávajú sa. Mladí i starí sliačanci si spoločnými silami zhotovujú masky, renovujú pomôcky i kroje pre bursovníkov. Tí ich za to vykrútia, zohrejú tancom i spevom. Zatiaľ cigánky, čert i hajdúch klmačia pri dverách vajíčka, slaninku, klobásky i peniažtek na tancovačku pre všetkých bursovníkov. Cigánka a domino zaklopú na každé dvere.
Foto: TASR archív



Fašiangy v Komjatnej - 15.02.1998

Fašiangové zvyky, ktoré sa volajú na Liptove bursa, znova po roku ožili v dvoch susedných liptovských dedinách - vo Valaskej Dubovej a Komjatnej. Na pochôdzky do ulíc sa vydali hlavne mládenci -regrúti spolu s dievčatami, oblečení vo sviatočnom ľudovom odeve. Fašiangové koleso v Komjatnej.
Foto: TASR archív


Košické fašiangy - 20.2.1998

Košické fašiangy.
Foto: TASR archív



Fašiangy na Hlavnom námestí v Bratislave - 13.2.1999
Fašiangové zvyky a obyčaje ožili 13. februára 1999 na Hlavnom námestí v Bratislave. Hoci masky poriadne premrzli, dokázali vyčariť, úsmev na tvárach okolostojacich.
Foto: TASR archív



Fašiangový sprievod z maďarskej obce Ipolydamázd do slovenskej Chľaby - 05.03.2000

Sprievod masiek z maďarskej obce Ipolydamázd do slovenskej Chľaby v okrese Nové Zámky, ktorý 4. marca 2000 prekročil most cez Ipeľ, znamenal koniec fašiangov v týchto poipeľských oblastiach. Súčasťou vyše osemstoročnej tradície bolo aj zapálenie figuríny, ktorú z mosta za sprievodu miestnej muziky hodili do rieky, čím symbolicky pochovali aj zimu. Na čele sprievodu išla nevesta v kroji, sprevádzaná notárom. Ten zaznamenával dary, ktoré dostali z jednotlivých domov popri ceste. Okrem peňazí to boli aj naturálie vo forme vajíčok, ktoré speňažili v miestnom obchode. Takto získavané prostriedky použili na pohostenie. Podujatie sa končilo ľudovou veselicou v kultúrnom dome. Maskovaná nevesta pripravuje figurínu, symbolizujúcu fašiangy a zimu na zapálenie.
Foto: TASR archív

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.