Jednou z najpamätnejších, ako uvádzajú ruské zdroje, bola vojenská prehliadka 7. novembra 1941. Konala sa pre vtedajší ZSSR v ťažkej situácii: v čase druhej svetovej vojny pri príležitosti 24. výročia VOSR - za snehovej víchrice, keď nacistické vojská boli už len zhruba 50 kilometrov od Moskvy. Cieľom prehliadky v roku 1941 bolo zvýšiť morálku vojakov aj civilistov. Presvedčila celý svet, že nacisti Moskvu nezlomia. Celkovo sa do prehliadky zapojilo približne 28.500 vojakov, 140 delostreleckých systémov, 160 tankov a 232 motorových vozidiel. Lietadlá však nad námestím pre snehovú fujavicu a zníženú viditeľnosť nepreleteli. Išlo o jedinú prehliadku počas druhej svetovej vojny. Vojaci z prehliadky išli priamo na front. Na Červenom námestí sovietski vojaci pochodovali až v máji 1945.
x x x
Od roku 1945 až do roku 1991 boli prehliadky pravidelné. Od roku 1991 sa na Červenom námestí v Moskve vojenské prehliadky nekonali do roku 2002. V centre hlavného mesta Ruska v tom čase organizovali pochody hnutia Pracujúca Moskva či Zjednotený front pracujúcich a Komunistická strana Ruskej federácie.
x x x
V roku 2006 pri príležitosti 65. výročia VOSR zorganizovali na Červenom námestí v Moskve rekonštrukciu historickej prehliadky z roku 1941. Zúčastnilo sa na nej okolo 4000 vojakov; veteráni prvýkrát sledovali prehliadku z tribúny.
x x x
Vyše 6000 ruských vojakov pochodovalo 7. novembra 2014 na počesť účastníkov vojenskej prehliadky zo 7. novembra 1941.
x x x
Na Červenom námestí v Moskve sa 7. novembra 2016 uskutočnila slávnostná vojenská prehliadka, ktorá pripomenula defilé jednotiek z roku 1941. Po námestí prešlo 5000 príslušníkov ozbrojených síl. Vlajkonosiči niesli zástavy jednotlivých zložiek Červenej armády, ktoré pred 75 rokmi bránili hlavné mesto ZSSR. Čestné miesto na tribúne zaujali veteráni druhej svetovej vojny žijúci v Moskve.

Prehľad udalostí, ktoré súvisia s Októbrovou revolúciou (VOSR)

2. novembra 1894 - Zomrel cár Alexander III., na trón nastúpil cár Mikuláš II.
november 1895 - Predstavitelia marxistických krúžkov v Petrohrade si založili jednotnú organizáciu Zväz boja za oslobodenie robotníckej triedy. Na čelo organizácie si zvolili Vladimira Iľjiča Lenina.
3. júna 1896 - Rusko uzatvorilo s Čínou tzv. Moskovskú dohodu, namierenú proti Japonsku.
13.-15. marca 1898 - Delegáti Zväzu boja za oslobodenie robotníckej triedy z Petrohradu, Moskvy a Jekaterinoslavi založili na zjazde v Minsku Sociálnodemokratickú robotnícku stranu Ruska (SDRSR).
1901-1902 - V celom Rusku prepukli študentské nepokoje. Požiadavky študentov podporili aj robotníci. Začali sa štrajky v továrňach - ľudia protestovali proti zlým pracovným podmienkam a prepúšťaniu z práce.
30. júla - 23. augusta 1903 - V Bruseli a Londýne sa uskutočnil II. zjazd SDRSR. Zástancovia pevnej organizácie na čele s V.I. Leninom tu získali väčšinu (odtiaľ pochádza názov boľševici), ich odporcovia zostali v menšine (menševici).
6.-8. februára 1904 - Začiatok japonsko-ruskej vojny, ktorú Rusko prehralo.
27.-28. mája 1905 - V bitke pri ostrove Cušima zničili Japonci ruskú eskadru. Na krížniku Potemkin vypukla vzbura posádky. K povstaniu sa pridali ďalšie tri lode, vzbura sa však nešírila ďalej.
október 1905 - Politický štrajk začali železničiari v Moskve. Petrohradskí robotníci vytvorili prvý robotnícky soviet, ktorý polícia zlikvidovala.
jún 1906 - Vojenské povstania prepukli vo Sveaborgu (dnes predmestie Helsínk), Kronštadte (dnes jeden z okresov v petrohradskej oblasti) a Revale (dnes estónsky Tallinn). Prvá štátna duma v Moskve začala rokovať o otázke agrárnej reformy a prípadnom odkúpení alebo vyvlastnení pôdy od statkárov.
30. júla 1907 - Rusko uzatvorilo s Japonskom dohodu o vymedzení sfér vplyvu.
31. augusta 1907 - Rusko podpísalo s Veľkou Britániou dohodu o rozdelení sfér vplyvu v Iráne, Afganistane a Tibete. Dohodu sprostredkovalo Francúzsko, aby tým umožnilo vytvorenie Trojdohody ako protiváhy k Trojspolku.
19. augusta 1910 - Rusko podpísalo v Postupime dohodu s Nemeckom o rozdelení sfér vplyvu v Turecku a Iráne.
17. apríla 1912 - Vojsko strieľalo do štrajkujúcich robotníkov z ryžovísk zlata na rieke Lena. Tento tzv. lenský masaker si vyžiadal viac ako 500 mŕtvych a ranených. Po celom Rusku sa šírili protestné demonštrácie a štrajky, ktoré boli začiatkom novej revolučnej vlny.
10. júna 1914 - Generálny štrajk vyhlásili robotníci z naftových polí v Baku.
29. júla 1914 - Ruská vláda vyhlásila mobilizáciu v súvislosti s rakúsko-uhorsko-srbským konfliktom.
1. augusta 1914 - Nemecko vypovedalo vojnu Rusku.
30. októbra 1917 - Do Petrohradu prišiel tajne V.I. Lenin, aby sa ujal organizovania ozbrojeného povstania.
3. novembra 1917 - Uskutočnilo sa historické zasadanie Ústredného výboru SDRSR, ktoré prijalo Leninovu rezolúciu o ozbrojenom povstaní. Proti rezolúcii boli revolucionári Grigorij Zinoviev a Lev Kamenev.
5. novembra 1917 - Pri petrohradskom soviete začal fungovať vojensko-revolučný výbor na čele s V.I. Leninom. Výbor sa stal oficiálnym štábom povstania proti Dočasnej vláde. Jeho členmi boli ďalej Josif Vissarionovič Stalin, Jakov Michajlovič Sverdlov, Felix Edmundovič Dzeržinskij a Viačeslav Michajlovič Molotov.
7. novembra 1917 - Dočasná vláda vydala rozkaz, aby sa zastavila tlač a distribúcia ústredného tlačového orgánu boľševikov - Rabočij puť. K tlačiarni a redakcii novín smerovali obrnené vozidlá. Červené gardy donútili obrnené vozidlá z areálu tlačiarne odísť a o 11.00 h vyšlo číslo novín vyzývajúce na zvrhnutie Dočasnej vlády. Povstanie v Petrohrade sa začalo a o niekoľko hodín sa aj skončilo. Výzva V.I. Lenina "Občanom Ruska" oznámila zvrhnutie Dočasnej vlády a prevzatie moci petrohradským sovietom.
8. novembra 1917 - Narýchlo zvolaný zjazd sovietov schválil prevzatie moci do rúk sovietov, Dekrét o mieri a Dekrét o pôde, zrušil trest smrti na fronte a zvolil Všeruský ústredný výkonný výbor a Radu ľudových komisárov. Za predsedu oboch výkonných orgánov zvolili V.I. Lenina. Ľudové soviety začali preberať moc na celom území Ruska, koncom novembra sa začalo znárodňovanie súkromných podnikov.

Revolučné gardy zatkli cára Mikuláša II. aj s rodinou a 16. júla 1918 ich popravili.