Na televíznej snímke 11. septembra 2001 vidieť mohutnú explóziu na výškovej budove Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku potom, čo do budovy narazilo lietadlo. Toto lietadlo bolo druhé, ktoré narazilo do budovy WTC. Foto: TASR/APZaprášení ľudia kráčajú 11. septembra cez sutiny a maras neďaleko Svetového obchodného centra v New Yorku. Foto: TASR/AP
Pri útokoch zahynulo 2995 osôb zo 70 krajín sveta, zranenia utrpelo zhruba 6000 osôb.
New York 11. septembra (TASR) - Celý svet sa stal pred 12 rokmi - 11. septembra 2001 - svedkom bezprecedentného útoku na USA.
K únosu štyroch komerčných lietadiel typu Boeing 767 a 757 a ich nasmerovaniu na ciele v New Yorku, Arlingtone (štát Virgínia) a Pittsburghu (štát Pensylvánia) sa prihlásila teroristická organizácia al-Káida. Pri útokoch zahynulo 2995 osôb zo 70 krajín sveta, zranenia utrpelo zhruba 6000 osôb.
Spojené štáty odpovedali na útoky tzv. vojnou proti terorizmu. Jej súčasťou bolo aj prijatie zákona o boji s terorizmom (USA Patriot Act) a zintenzívnenie akcií proti al-Káide. Jej vodcu Usámu bin Ládina vypátrali a zastrelili príslušníci špeciálnej americkej vojenskej jednotky operujúcej v Pakistane, smrť bin Ládina potvrdil prezident Barack Obama 2. mája 2011.
Chaos v uliciach v bezprostrednej blízkosti výškových budov Svetového obchodného centra (WTC) krátko po tom, čo sa jedna z nich zrútila.Foto: TASR/AP
Americký prezident Barack Obama v roku 2011 tiež podpísal zákon o odškodnení záchranárov so zdravotnými problémami. Policajti, hasiči a ďalší záchranári, ktorí prišli pri pohybe na troskách Svetového obchodného centra (WTC) do styku s toxickými látkami, dymom a prachom a neskôr ochoreli, tak získali právo na náhradu škody. Kongres USA zákon schválil 22. decembra 2010 po tom, ako sa podarilo dosiahnuť kompromis s republikánmi.
Na archívnej snímke newyorskej polície letecké fotografie teroristického útoku na Svetové obchodné centrum ( WTC ) v New Yorku z 11. septembra 2001.Foto: TASR/AP
TASR vydáva výberovú chronológiu udalostí, ktoré sa odohrali 11. septembra 2001 v USA a niektorých udalostí, ktoré s útokmi bezprostredne súvisia.
Galéria: 11. september - deň, na ktorý Američania nezabudnú
11. septembra 2001:
- O 8.40 hod. severoamerického času upozornil Federálny letecký úrad, že došlo k únosu lietadla spoločnosti American Airlines.
- Podobný predpoklad sa objavil aj o 8.43 hod. v súvislosti letom 175 spoločnosti United Airlines.
- Približne o 8.45 hod. newyorského času narazilo do jednej zo 400-metrových budov Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku dopravné lietadlo, ktoré v budove uviazlo. Americká spravodajská stanica CNN vtedy ešte hovorila o leteckej havárii.
- Zhruba o 18 minút neskôr narazilo do druhej veže WTC ďalšie dopravné lietadlo, čo vyvolalo prvé podozrenia na teroristický útok. Obe budovy začali horieť. V prvom lietadle bolo 92, v druhom 52 ľudí.
- O 9.29 hod. dorazili záchranné tímy a hasiči k horiacim "Dvojičkám".
- O 9.30 hod. sa vtedajší americký prezident George W. Bush prihovoril občanom USA.
- o 9.40 hod. narazilo ďalšie civilné lietadlo do budovy amerického ministerstva obrany - Pentagónu vo Washingtone. Časť budovy sa vznietila a zrútila. Na palube lietadla, ktoré napadlo najchránenejšiu budovu sveta, bolo 64 ľudí. Všetky tri lietadlá boli unesené na vnútroštátnych linkách spoločností American Airlines a United Airlines.
- Okolo 9.45 hod. začali USA uzatvárať všetky letiská a celý svoj vzdušný priestor, všetky civilné lietadlá museli okamžite pristáť, nad zasiahnutými miestami začali hliadkovať armádne stíhačky. Všetky strategické ciele, ktoré boli v potenciálnom ohrození (budovy ministerstiev, Biely dom...), museli evakuovať.
- O 9.58 hod. sa núdzovému leteckému dispečerovi podarilo zachytiť oznam pasažiera letu 93 spoločnosti United Airlines o ďalšom únose.
- O 10.00 hod. havarovalo v blízkosti Pittsburghu ďalšie, v poradí štvrté unesené civilné lietadlo letu 93 spoločnosti United Airlines. Žiadny cieľ zasiahnutý nebol.
- O 10.05 hod. sa zrútila južná veža WTC. Všetky transatlantické lety do USA presmerovali do Kanady. Opatrenie sa dotklo aj slovenského vládneho špeciálu s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom na palube. Na viacerých finančných trhoch bolo zmrazené obchodovanie.
- O 10.29 hod. sa zrútila aj druhá, severná veža WTC.
- Od 13.44 hod. začali križovať v oblasti New Yorku a Washingtonu dve lietadlové lode a päť bojových.
- Od 13.50 hod. platil vo Washingtone výnimočný stav.
- O 17.20 hod. sa v New Yorku zrútila 47-poschodová budova, ktorú poškodili trosky padajúcich Dvojičiek. Táto udalosť si už nevyžiadala žiadne obete, dolný Manhattan už celý evakuovali.
Požiarnici stoja v blízkosti trosiek Svetového obchodného centra Foto: TASR/AP
- Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril Amerike sústrasť. Do pohotovosti uviedli aj ruskú armádu.
- O 20.30 hod. 43. americký prezident George W. Bush v televíznom prejave prisľúbil vypátranie a potrestanie vinníkov tragédie, ako aj odplatu krajine, ktorá by im poskytla úkryt.
- USA potom opakovane vyslovili podozrenie, že za útokmi stojí arabský miliardár a militantný extrémista Usáma bin Ládin žijúci v Afganistane.
- Vtedajší generálny tajomník NATO George Robertson vyjadril v mene aliancie rozhorčenie nad udalosťami v USA a prisľúbil plnú podporu USA zo strany NATO.
RE: Reakcie USA a Európy na útoky z 11.9. viedli k porušovaniu ľudských práv
Na snímke TV je druhá, severná veža budovy Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku, ktorá sa 11. septembra 2001 zrútila ako dôsledok teroristického útokuFoto: TASR/APSpomienkové akcie na teroristické útoky na New York a Washington spred dvanástich rokov, ktorých obeťami sa stali takmer tri tisícky ľudí, poskytujú príležitosť spomienky na nevinné obete, ale aj možnosť premýšľať o protiteroristických reakciách následne prijatých v USA a v Európe. Uviedol to dnes komisár Rady Európy (RE) pre ľudské práva Nils Muižnieks.
Komisár v dnes zverejnenej správe o ľudských právach uviedol, že zavedením nezákonného zadržiavania osôb podozrivých z terorizmu a vypočúvacích techník hraničiacich s mučením, reakcie v tejto podobe vyvolali iba ďalšie utrpenie a viedli porušovaniu ľudských práv.
Na snímke z TV ľudia utekajú z miesta, kde sa zrútili budovy Svetového obchodného centra (WTC) 11. septembra 2001 po teroristickom útoku.Foto: TASR/AP
Muižnieks upozornil, že vlády niektorých európskych krajín neboli ochotné odhaliť pravdu a priznať zodpovednosť za spoluúčasť na protiprávnom programe "mimoriadneho vydávania osôb," ktorý zahŕňal únosy, nelegálne zadržiavanie a zlé zaobchádzanie s osobami podozrivými z terorizmu. Komisár pripomenul, že ide o akcie americkej tajnej služby CIA vykonávané v Európe v rokoch 2002 až 2006.
Podľa komisára RE v mnohých prípadoch zneužitie výsad štátneho tajomstva zabránilo súdnym či parlamentným iniciatívam zameraným na určenie zodpovednosti za podobné praktiky.
"Aj keď je niekedy dodržiavanie tajomstva nevyhnutné pre ochranu štátu, nikdy by nemalo slúžiť ako zámienka pre krytie vážneho porušovania ľudských práv," skonštatoval Muižnieks.
Komisár pripomenul, že podľa správy Nadácie Open Society s názvom Justice Initiative z februára 2013, až 25 európskych krajín spolupracovalo s americkými tajnými službami. A dodal, že už v blízkej budúcnosti by sa Európsky súd pre ľudské práva mohol venovať prípadom bezprávia, v súvislosti s aktivitami CIA na európskej pôde. Ide o sťažnosti konkrétnych osôb proti Poľsku, Litve a Rumunsku. Dvaja z podozrivých osôb z terorizmu, ktoré sú v súčasnosti v americkej väzbe na základni Guantánamo, súdu podali sťažnosť, že tri uvedené krajiny EÚ, nedokázali viesť efektívne vyšetrovanie okolností spojených so zlým zaobchádzaním, zadržiavaním a odovzdaním do USA .
Muižnieks pripomenul, že zatiaľ jedinou krajinou, ktorá vyniesla rozsudky voči osobám zapojeným do programov CIA je Taliansko, kde v roku 2009 trestný súd v neprítomnosti odsúdil 23 amerických občanov, agentov CIA, rovnako aj päť talianskych tajných agentov za únos a vydanie do Egypta v prípade moslimského duchovného Usáma Mustafu Hassana Nasra, známeho ako Abú Umar. K incidentu došlo v Miláne v roku 2003.
