Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Úrad totiž nadviazal na svoju kontrolu procesov rozhodovania o európskej finančnej pomoci z roku 2016, pri ktorej našiel závažné porušenia v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA).
Autor TASR
Bratislava 16. marca (TASR) - Transparentnosť procesov a časová tieseň sú podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) najvážnejšími problémami pri čerpaní eurofondov na Slovensku. Úrad totiž nadviazal na svoju kontrolu procesov rozhodovania o európskej finančnej pomoci z roku 2016, pri ktorej našiel závažné porušenia v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA).
Tentoraz sa kontrolóri podľa hovorkyne NKÚ Daniely Bolech Dobákovej zamerali na výzvy v programovom období 2014 až 2020 na Ministerstve vnútra SR, v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre, vo Výskumnej agentúre, na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
"Kontrolóri preverovali postupy riadiacich a sprostredkovateľských orgánov pri vyhlásení výziev a vyzvaní, formálnu správnosť dokumentov, procesy odborného hodnotenia, vnútorný kontrolný mechanizmus a aj postupy výberu odborných hodnotiteľov," priblížila Bolech Dobáková.
Z pohľadu NKÚ SR je tak podľa jej slov dôležité, aby orgány zodpovedné za zavádzanie operačných programov prijímali opatrenia na včasné zazmluvnenie projektov, pretože časová tieseň znižuje odbornú, kvalitatívnu úroveň nielen v procese prípravy, ale aj hodnotenia a následne realizácie projektov.
Celkovo totiž podľa NKÚ Slovensko z eurofondov na obdobie rokov 2014 – 2020, teda zo sumy 13,89 miliardy eur, ku koncu januára čerpalo prostriedky vo výške 1,38 miliardy eur, čo predstavuje 9,95 %. "Pre splnenie záväzku z roku 2015 musí Slovenská republika do konca roka 2018 vyčerpať 1,36 miliardy eur, pričom doposiaľ neboli predložené výdavky vo výške takmer 781 miliónov eur," upozornila Bolech Dobáková.
Pripomenula, že Slovensko už pre nedodržanie záväzku z roku 2014 prišlo v závere minulého roka o 26,97 milióna eur v rámci programu Výskum a inovácie.
NKÚ tak identifikoval viaceré riziká pri čerpaní eurofondov. Sú nimi okrem iného aj nedostatočný a často veľmi formálny vnútorný kontrolný systém či nedostatok hodnotiteľov vo vysokoodborných oblastiach hodnotenia alebo že kritériá hodnotenia a výberu projektov nezohľadňujú kvalitu projektu a zásady riadneho finančného hospodárenia, teda zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.
Tentoraz sa kontrolóri podľa hovorkyne NKÚ Daniely Bolech Dobákovej zamerali na výzvy v programovom období 2014 až 2020 na Ministerstve vnútra SR, v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre, vo Výskumnej agentúre, na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
"Kontrolóri preverovali postupy riadiacich a sprostredkovateľských orgánov pri vyhlásení výziev a vyzvaní, formálnu správnosť dokumentov, procesy odborného hodnotenia, vnútorný kontrolný mechanizmus a aj postupy výberu odborných hodnotiteľov," priblížila Bolech Dobáková.
Z pohľadu NKÚ SR je tak podľa jej slov dôležité, aby orgány zodpovedné za zavádzanie operačných programov prijímali opatrenia na včasné zazmluvnenie projektov, pretože časová tieseň znižuje odbornú, kvalitatívnu úroveň nielen v procese prípravy, ale aj hodnotenia a následne realizácie projektov.
Celkovo totiž podľa NKÚ Slovensko z eurofondov na obdobie rokov 2014 – 2020, teda zo sumy 13,89 miliardy eur, ku koncu januára čerpalo prostriedky vo výške 1,38 miliardy eur, čo predstavuje 9,95 %. "Pre splnenie záväzku z roku 2015 musí Slovenská republika do konca roka 2018 vyčerpať 1,36 miliardy eur, pričom doposiaľ neboli predložené výdavky vo výške takmer 781 miliónov eur," upozornila Bolech Dobáková.
Pripomenula, že Slovensko už pre nedodržanie záväzku z roku 2014 prišlo v závere minulého roka o 26,97 milióna eur v rámci programu Výskum a inovácie.
NKÚ tak identifikoval viaceré riziká pri čerpaní eurofondov. Sú nimi okrem iného aj nedostatočný a často veľmi formálny vnútorný kontrolný systém či nedostatok hodnotiteľov vo vysokoodborných oblastiach hodnotenia alebo že kritériá hodnotenia a výberu projektov nezohľadňujú kvalitu projektu a zásady riadneho finančného hospodárenia, teda zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.
