Bánovce nad Bebravou 9. marca (TASR) - S blížiacou sa Veľkou nocou mi vždy príde na myseľ jedna udalosť takmer spred desiatich rokov. To už som sa zaradila k tým, čo sa ráno zobudia a majú zarobené. Dlho som neoddychovala.

Dostala som aj triedu šiestakov, v ktorej bola problémová rómska žiačka, už takmer slečna, čo končila povinnú školskú dochádzku. Možno to bolo čaro šedín, možno skúsenosti a možno slová pochvaly, ktorými som nikdy nevedela, vlastne ani nechcela šetriť. Majka si ma obľúbila, nosila úlohy navyše a zo svojich citov sa mi vyznávala v listoch a na rôznych pohľadniciach s ružičkami, kvetinkami. Ale nie o tom som chcela.

S blížiacou sa Veľkou nocou mi vždy príde na myseľ jedna udalosť takmer spred desiatich rokov. Na pracovnej porade sa prihlásila mladá kolegyňa. Majkina triedna. A predstavte si, ona mi pred celou zborovňou poďakovala. Za Majku, za zmeny v jej správaní. Bola to moja prvá pochvala, ktorú som dostala od kolegyne učiteľky. A to už som mala remeslo takpovediac na klinci. S akými pocitmi som odchádzala na sviatky, to vari netreba hovoriť.

Pochvala. Slovo, ktoré má úžasnú silu. Slovo, ktoré dokáže robiť zázraky. Slovo, ktoré ženie dopredu. Máme ho vo svojom repertoári?

Mgr. Mária Škultétyová, Gymnázium Janka Jesenského Bánovce nad Bebravou