Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 26. apríl 2024Meniny má Jaroslava
< sekcia

Rakúsko chce mechanizmus na vylučovanie z eurozóny

Foto: TASR/AP

Dnes najprv fínsky minister zahraničných Erkki Tuomioja rozhneval svojich kolegov z vlády, keď otvorene špekuloval o rozpade eurozóny.

Viedeň 17. augusta (TASR) - Rakúsko chce vylučovať z eurozóny krajiny, ktoré neplnia záväzky v oblasti fiškálnej politiky.

Nelepšiaca sa situácia v Grécku sa postarala o hektické vyjadrenia medzi poprednými európskymi politikmi. Dnes najprv fínsky minister zahraničných Erkki Tuomioja rozhneval svojich kolegov z vlády, keď otvorene špekuloval o rozpade eurozóny. Pre britský Daily Telegraph uviedol, že Fínsko pripravilo akčný plán pre prípad rozpadu Európskej menovej únie. Fínsky minister pre európske záležitosti Alexander Stubb sa dištancoval od slov svojho kolegu. Uviedol, že jeho špekulácie nie sú stanoviskom vlády.

Do diskusie o budúcnosti eurozóny sa dnes zapojil aj rakúsky minister zahraničných vecí Michael Spindelegger. Požaduje, aby krajiny, ktoré nebudú plniť svoje sľuby v oblasti fiškálnej politiky, mohli byť v budúcnosti vylúčené z eurozóny. "Potrebujeme mať možnosť niekoho vylúčiť z menovej únie," uviedol rakúsky vicekancelár pre denník Kurier.

Na otázku, koho tým myslí, Spindelegger odpovedal: "Krajiny, ktoré nedodržiavajú svoje povinnosti." Zjavne však jeho vyhlásenia mieria na Grécko.

Delegácia expertov Medzinárodného menového fondu (MMF), Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskej komisie (EK) v súčasnosti skúma, či Grécko plní podmienky záchranného programu. Podľa všetkých dostupných informácií to však vyzerá tak, že Atény dohodnuté ciele výrazne míňajú. Grécka vláda požaduje viac času. Zatiaľ nie je jasné, či sú veritelia ochotní opäť ustúpiť.

Aj keby veritelia už neboli ochotní dať Grécku ďalšie peniaze, neexistuje mechanizmus, ako vylúčiť krajinu z menovej únie. To znamená, že Gréci by sa museli sami vzdať spoločnej meny. Na to, aby bolo možné vylúčiť nejakú krajinu z eurozóny, by bola potrebná zmena európskych zmlúv, čo by mohlo trvať približne 5 rokov.

"Som pevne presvedčený, že sa to dá presadiť," uviedol Spindelegger. So svojimi rezortnými kolegami v EÚ vraj už začal rokovania na túto tému. Hospodársky silné krajiny ako Nemecko, Luxembursko, Fínsko alebo Holandsko by takýto kurz určite podporili.

Fínsky minister zahraničných vecí Tuomioja už medzičasom relativizoval svoje vyhlásenia o rozpade eurozóny. Nadpis článku v britskom Daily Telegraph bol zavádzajúci, uviedol pre fínsku rozhlasovú stanicu YLE.