Bratislava 18. marca (TASR) - Kvalitnejšie základné vzdelávanie by mohlo podstatne zvýšiť hrubý domáci produkt Slovenska (HDP). Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) by reforma v tejto oblasti priniesla v roku 2030 vyšší HDP o 1,3 %, v roku 2050 o viac ako 9 % a v roku 2090 až o takmer 42 % v porovnaní so scenárom bez reformy.

"Zvýšenie kvality základného vzdelávania na úroveň najlepších krajín by nám v horizonte 80 rokov prinieslo na HDP v súčasnom vyjadrení kumulatívne až 345 miliárd eur," informoval inštitút. Práve výrazný časový posun, s ktorým sa prejavujú reformy a investície do vzdelávania, sú však podľa IFP dôvodom, prečo sa ich dôležitosť podceňuje. Štúdie pritom hovoria, že aj malé zlepšenie v zručnostiach pracovnej sily môže mať výrazný vplyv na budúcu prosperitu krajiny.

Len samotná implementácia reformy vrátane času, kým sa pozitívne prejaví na výsledkoch žiakov, trvá približne 20 rokov. Počas tohto času je preto vplyv reformy na ekonomický rast minimálny. Pozitívny vplyv začína narastať, až keď na trh práce postupne vstupujú absolventi, ktorí získali vďaka reforme vyššie zručnosti. "Následne sa vplyv ešte zvyšuje, lebo určitý čas trvá, kým sa v ekonomike plnohodnotne prejavia nové zručnosti zamestnancov prostredníctvom vývoja a využitia nových technológií," skonštatoval inštitút.

Hoci sa už viacerá kroky pre zlepšenie kvality základných škôl realizovali, IFP odporúča zvýšiť dôležitosť výdavkov na vzdelávanie oproti ostatným rozpočtovým oblastiam, či investovať viac do prípravy a rozvoja učiteľov. Takisto lepšie monitorovať výsledky vzdelávacieho systému a viac podporovať školy a študentov so slabšími výsledkami.