Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Nitriansky kraj

Archeologická lokalita Fidvár by mala byť národnou kultúrnou pamiatkou

Osada zo staršej doby bronzovej, ktorú archeológovia objavili v lokalite Fidvár – Zemný hrad pri Vrábľoch, je väčšia ako grécke Mykény. Potvrdili to výsledky archeologického prieskumu. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Archeologický výskum z roku 2007 preukázal, že v lokalite Fidvár sa nachádza najväčšia sídlisková aglomerácia nielen na Slovensku, ale v celej Európe z obdobia staršej doby bronzovej.

Vráble 24. júla (TASR) – Osada zo staršej doby bronzovej, ktorú archeológovia objavili v lokalite Fidvár – Zemný hrad pri Vrábľoch, by sa mala stať národnou kultúrnou pamiatkou. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky začal správne konanie vo veci vyhlásenia opevneného sídliska vo Vrábľoch v okrese Nitra za národnú kultúrnu pamiatku. Podklad na vyhlásenie vypracoval Pamiatkový úrad SR v spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied Nitra a Katedrou archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave z vlastného podnetu.

Archeologický výskum z roku 2007 preukázal, že v lokalite Fidvár sa nachádza najväčšia sídlisková aglomerácia nielen na Slovensku, ale v celej Európe z obdobia staršej doby bronzovej. "V Európe sa našli podobné osady, ktoré v istom momente obývalo zhruba sto ľudí. V opevnenom areáli na Fidvári sme zistili vyše 160 pôdorysov obydlí. V istom momente tam žilo až tisíc obyvateľov, čo je mimoriadne veľká koncentrácia obyvateľstva," povedal vedúci výskumu Jozef Bátora.

Obydlia boli usporiadané radiálne, vo viacerých radoch, pozdĺž kruhového opevnenia. Ich datovanie rádiokarbónovou metódou do obdobia 2100–1800 rokov pred n. l. ukázalo, že ide o protourbánnu architektúru a zástavbu až o tri storočia staršiu, ako bolo známe z predchádzajúcich výskumov, zdôraznil Bátora.

Akropola s rozlohou 1,2 hektára bola opevnená troma priekopami. Archeológovia objavili okolo nej aj podstatne väčšiu neopevnenú časť, ktorá má rozlohu viac ako 15 hektárov. V opevnenej časti žila vyššia spoločenská vrstva, na čo poukazuje použitie kameňa pri stavbe domov i drevené podlahy. K elite patrili aj remeselníci zaoberajúci sa spracovaním farebných kovov a výrobkov z nich.

V neopevnenom hospodárskom zázemí sídliska žila stredná a najnižšia vrstva. K strednej vrstve patrili ďalší remeselníci, najnižšiu a zároveň najpočetnejšiu vrstvu tvorili ľudia zaoberajúci sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Obydlia nižších vrstiev boli konštruované z prútia, hliny a dlážka bola z udupanej zeme. Podľa Bátoru svedčí tento objav o diferenciácii spoločnosti, prvýkrát zachytený v takejto miere v priestore sídliska zo staršej doby bronzovej. Osada pravdepodobne zanikla v dôsledku požiaru.