Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Prešovský kraj

Uplynulo 110 rokov od narodenia pápežského preláta V. Trstenského

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Ďakovnú bohoslužbu s kňazmi vo farskom chráme svätého Mikuláša v Starej Ľubovni celebroval spišský biskup Štefan Sečka.

Stará Ľubovňa 16. apríla - Rímskokatolícka farnosť svätého Mikuláša v Starej Ľubovni si minulý týždeň pripomenula nedožité 110. narodeniny niekdajšieho farára tejto farnosti Viktora Trstenského. „Tento pápežský prelát, kňaz, spisovateľ, politický väzeň, osobnosť cirkevných dejín, ochranca ľudských práv, čestný občan a duchovný otec farnosti Stará Ľubovňa, výnimočným spôsobom ovplyvnil životy mnohých Staroľubovňanov a významne sa zapísal do dejín tohto spišského kráľovského mesta,“ uviedol Radoslav Babjarčík z neziskovej organizácie Zamoyski inštitút.

Ďakovnú bohoslužbu s kňazmi vo farskom chráme svätého Mikuláša v Starej Ľubovni celebroval spišský biskup Štefan Sečka. Kazateľom slávnosti bol ľubovniansky rodák Amantius Akimjak, ktorý vo svojej homílii vyzdvihol život a dielo politického väzňa a mučeníka totalitnej doby Trstenského. Po skončení bohoslužby bola na budove farského úradu odhalená a požehnaná pamätná tabuľa pripomínajúca významného ľubovnianskeho farára.

Pri tejto príležitosti sa na miestnom cirkevnom gymnáziu konala aj prednáška Ľuboslava Hromjaka, ktorý študentom i pedagógom odprezentoval dôležité momenty zo života tohto rodáka z Trstenej. V galérii Provinčného domu v Starej Ľubovni okrem toho otvorili výstavu venovanú životu a dielu Trstenského a uviedli tiež monografiu pod názvom Vždy som túžil po svätosti z pera Ľubomíra Ogurčáka.

Viktor Trstenský sa narodil 28. marca 1908 v zemianskej rodine v Trstenej. Do kňazského seminára vstúpil v Spišskej Kapitule, službu presbytéria prijal v roku 1931 z rúk vtedajšieho spišského biskupa Jána Vojtaššáka. „V duchovnej správe bol 22 rokov, pôsobil na viacerých miestach a verejne vystupoval proti komunistickému režimu, pričom nebojácne bránil práva veriacich katolíkov. Bol preto nespravodlivo prenasledovaný, odsúdený, väznený a trýznený na viacerých miestach vtedajšieho Československa, kde prežil 24 rokov a sa stretol s ďalšími obeťami totalitného režimu,“ priblížil Babjarčík. Počas svojho kňazského života 38 rokov nemal štátny súhlas a nemohol verejne pôsobiť ako kňaz. Pracoval ako lesný robotník a skladník. Pápež Ján Pavol II. ho v roku 1994 ocenil titulom pápežský prelát, za jeho celoživotné zásluhy pre cirkev a spoločnosť. Zomrel v roku 2006.