Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
S myšlienkou založiť v Tatrách symbolický cintorín, na ktorom by sa tabuľky sústredili, prišiel český akademický maliar Otakar Štáfl (1884-1945), spolunájomca chaty pri Popradskom plese.
Autor TASR
Bratislava 11. augusta (TASR) - Symbolický cintorín pod vysokotatranskou Ostrvou bol otvorený pred 75 rokmi 11. augusta 1940. Ojedinelý cintorín obetí Vysokých Tatier a neskôr aj iných hôr pri Popradskom plese má motto "Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu".
Už začiatkom 20. storočia sa v rôznych oblastiach Vysokých Tatier začali objavovať pamätné tabuľky, ktoré na miestach tragických nehôd umiestňovali príbuzní a známi obetí (prvé záznamy o obetiach Vysokých Tatier pochádzajú z polovice 18. storočia).
S myšlienkou založiť v Tatrách symbolický cintorín, na ktorom by sa tabuľky sústredili, prišiel český akademický maliar Otakar Štáfl (1884-1945), spolunájomca chaty pri Popradskom plese. Po vyše desaťročí od zrodu myšlienky začal vtedajší tajomník Klubu československých turistov Alojz Lutonský s jej realizáciu. Pôvodne sa malo pietne miesto nachádzať na úbočiach Patrie v Mengusovskej doline. Tam však bola ochranná zóna kamzíkov, a tak voľba padla na limbový hájik pod západnou stenou Ostrvy.
Výstavba kaplnky sa začala v lete 1936, kolaudovali ju približne o mesiac neskôr. V tom istom roku sa na cintoríne prvýkrát uskutočnilo dušičkové stretnutie horolezcov, horských vodcov a turistov. Oficiálne bol symbolický cintorín, dotvorený ručne vyrezávanými drevenými krížmi ľudového rezbára Jozefa Fekiača-Šumného z Detvy, otvorený 11. augusta 1940 slávnostnou omšou. Prvá tabuľka, ktorú preniesli z tatranských dolín na netradičný cintorín, niesla meno Jenö Wachtera, ktorý v Tatrách zahynul v roku 1905.
Aj keď na ďalších kovových tabuľkách umiestnených na balvanoch tatranskej žuly si môžu návštevníci prečítať mená niekoľkých stoviek obetí hôr (turistov, horolezcov, ale aj členov Tatranskej horskej služby, ktorí zahynuli pri výkone svojho povolania), nie je tam jediný hrob. Za každým nápisom sa však skrýva ľudská dráma.
V súčasnosti je symbolický cintorín obetí Vysokých Tatier kultúrnou pamiatkou a patrí k vyhľadávaným turistickým miestam v slovenských veľhorách. Je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky.
Od Popradského plesa vedie k symbolickému cintorínu turistický chodník.
V roku 2014 pribudlo na symbolickom cintoríne osem nových tabuliek s desiatimi menami obetí hôr. Tabuľky dosiahli počet 342 a je na nich 481 mien. Pietna spomienka na obete hôr na symbolickom cintoríne sa každoročne uskutočňuje spravidla v októbri.
Správcom symbolického cintorína sú Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAP).
Už začiatkom 20. storočia sa v rôznych oblastiach Vysokých Tatier začali objavovať pamätné tabuľky, ktoré na miestach tragických nehôd umiestňovali príbuzní a známi obetí (prvé záznamy o obetiach Vysokých Tatier pochádzajú z polovice 18. storočia).
S myšlienkou založiť v Tatrách symbolický cintorín, na ktorom by sa tabuľky sústredili, prišiel český akademický maliar Otakar Štáfl (1884-1945), spolunájomca chaty pri Popradskom plese. Po vyše desaťročí od zrodu myšlienky začal vtedajší tajomník Klubu československých turistov Alojz Lutonský s jej realizáciu. Pôvodne sa malo pietne miesto nachádzať na úbočiach Patrie v Mengusovskej doline. Tam však bola ochranná zóna kamzíkov, a tak voľba padla na limbový hájik pod západnou stenou Ostrvy.
Výstavba kaplnky sa začala v lete 1936, kolaudovali ju približne o mesiac neskôr. V tom istom roku sa na cintoríne prvýkrát uskutočnilo dušičkové stretnutie horolezcov, horských vodcov a turistov. Oficiálne bol symbolický cintorín, dotvorený ručne vyrezávanými drevenými krížmi ľudového rezbára Jozefa Fekiača-Šumného z Detvy, otvorený 11. augusta 1940 slávnostnou omšou. Prvá tabuľka, ktorú preniesli z tatranských dolín na netradičný cintorín, niesla meno Jenö Wachtera, ktorý v Tatrách zahynul v roku 1905.
Aj keď na ďalších kovových tabuľkách umiestnených na balvanoch tatranskej žuly si môžu návštevníci prečítať mená niekoľkých stoviek obetí hôr (turistov, horolezcov, ale aj členov Tatranskej horskej služby, ktorí zahynuli pri výkone svojho povolania), nie je tam jediný hrob. Za každým nápisom sa však skrýva ľudská dráma.
V súčasnosti je symbolický cintorín obetí Vysokých Tatier kultúrnou pamiatkou a patrí k vyhľadávaným turistickým miestam v slovenských veľhorách. Je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky.
Od Popradského plesa vedie k symbolickému cintorínu turistický chodník.
V roku 2014 pribudlo na symbolickom cintoríne osem nových tabuliek s desiatimi menami obetí hôr. Tabuľky dosiahli počet 342 a je na nich 481 mien. Pietna spomienka na obete hôr na symbolickom cintoríne sa každoročne uskutočňuje spravidla v októbri.
Správcom symbolického cintorína sú Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAP).
