< sekcia Publicistika

Cigaretové filtre budeme separovať, tégliky a plastové príbory končia

Miroslav Jurkovič a Márius Kopcsay v relácii Pohľad na oblohu. Foto: TABLET.TV

Zaplavia nás smeti? Až 70 percent odpadu končí v skládkach, upozorňuje Márius Kopcsay v relácii TABLET.TV Pohľad na oblohu.

Bratislava 6. apríla (Teraz.sk) - Slovensko výrazne zaostáva v triedení biologicky rozložiteľného odpadu. Aj na to sa musíme zamerať, ak sa chceme v triedení odpadu zlepšiť, uviedol v relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV Miroslav Jurkovič, odborník na cirkulárnu ekonomiku.

Celkovo až 70 percent odpadu na Slovensku skončí na skládkach, čo je ukazovateľ, v ktorom patrí Slovensko k tým horším krajinám. O čosi lepšie sú na tom Slováci s triedením obalov, ktorých separujú približne 50 percent.

„Je veľmi veľa krajín aj v rámci západnej Európy, ktoré neskládkujú, resp. skládkujú len pár percent odpadu. Narábajú s odpadom tak, že sa väčšinou recykluje. A odpad, ktorý sa nedá zrecyklovať, zhodnotia energeticky, takže z neho vyrobia elektrickú energiu alebo teplo. Len zvyšok putuje na skládku. Lídrom je v tomto smere napríklad susedné Rakúsko alebo Belgicko. Tam už skládky prakticky nemajú,“ povedal Miroslav Jurkovič.



„Podľa prieskumov takmer 90 percent ľudí vníma, že by sa mal odpad triediť. Teraz potrebujeme pomocou vysvetľovania ale aj ekonomických nástrojov, presvedčiť ľudí, aby odpad triedili vo väčšej miere, aby si denne dávali pozor na to, čo sú plasty, sklo alebo papier,“ doplnil odborník.


Plasty sú mladý materiál


Európska komisia už pred časom prišla s plánom zmeniť v Európe lineárnu ekonomiku na cirkulárnu. „Lineárna ekonomika znamená, že vyťažíme surovinu, z nej spravíme výrobok, ten predáme a spotrebujeme. To, čo z výrobku ostane, tvorí odpad a ten skončí na skládke, alebo sa nejakým spôsobom zlikviduje. Cirkulárna ekonomika znamená, že túto priamku zatočíme do kruhu. A to, čo nazývame odpadom, sa stane druhotnou surovinou a bude sa to vracať naspäť do hospodárstva prostredníctvom recyklácie a opätovného použitia, aby sme šetrili prírodné zdroje a aby sme prostredie nezamorovali odpadom,“ vysvetlil Miroslav Jurkovič.

Kým sklo alebo kovy sú podľa jeho slov s ľudstvom spojené tisícky rokov, v prípade plastov nastal prudký vývoj v posledných 50 až 60 rokoch, ide teda o pomerne mladý materiál, s ktorým sa ľudstvo musí naučiť zaobchádzať tak ako sa naučilo narábať s inými materiálmi. Problém s plastovým odpadom bol identifikovaný na konci 80. rokov a začiatkom 90. rokov 20. storočia. Začalo sa s triedením odpadu, zaviedli sa prvé ciele na recykláciu plastov, skla a papiera.

„S tým ako rastie spotreba a rozvíja sa svet enormne narástla aj produkcia plastových obalov a výrobkov. Znečistenie prírodného prostredie a najmä morí a oceánov začína byť veľmi signifikantné,“ povedal Miroslav Jurkovič.

Európska komisia prijala začiatkom roka 2018 tzv. plastovú stratégiu. A produktom tejto stratégie je aj smernica SUP (Single-use Plastics), ktorú v stredu 27. marca definitívne schválil Európsky parlament.


Koniec téglikov a plastových príborov


Pri návrhu smernice sa vychádzalo z analýzy odpadu na plážach. Niektoré produkty smernica priamo zakazuje, resp. musia sa v krátkom čase nahradiť inými materiálmi. Ide o jednorazové plastové príbory, nádoby a riady, či hygienické tyčinky a paličky s balónov.

Ďalšie hygienické potreby ako napríklad vlhčené utierky, ale napríklad tiež cigarety s filtrom, bude potrebné označiť, aby takéto výrobky nekončili v bežnom komunálnom odpade.

„Problémom filtrov je skutočnosť, že ich je veľmi veľa. Ohorky predstavujú jeden z najviac zastúpených produktov znečisťujúcich životné prostredie, pretože veľa fajčiarov, ktorí ich odhadzujú kdekoľvek vonku. Filtre pritom obsahujú plast, ktorý sa rozkladá na mikroplasty, preto sú pre životné prostredie nebezpečné,“ vysvetlil Miroslav Jurkovič.

Ďalšou kapitolou sú PET fľaše. Mali by byť jednak vybavené vrchnákmi, ktoré sa nedajú oddeliť od samotných fliaš, a tiež by sa sčasti mali vyrábať z recyklovaného materiálu – do roku 2025 to má byť štvrtina, do roku 2030 až 30 percent PET fliaš. Väčšina fliaš by sa tiež mala recyklovať, do roku 2025 až 77 percent fliaš a do roku 2029 dokonca 90 percent.


Obaly majú aj dôležitú funkciu


Európa chce byť príkladom, aby podobné opatrenia prijímali aj ostatné, oveľa problémovejšie krajiny. „EÚ prišla s nejakým návrhom a ostatné krajiny si z toho zobrali príklad, v tom je vidieť európske líderstvo. Tak je to aj s triedeným zberom plastov, alebo s rozšírenou zodpovednosťou výrobcov, to sú všetko regulácie, ktoré pochádzajú z Európy, boli prijaté v 90. rokoch a šíria sa do iných krajín, pretože je zjavné, že ide o nástroj, ktorý životnému prostrediu pomáha,“ povedal Miroslav Jurkovič.

Do značnej miery sa to podarilo v prípade plastových tašiek, ktoré už zakázalo alebo výrazne obmedzilo 59 štátov sveta – od vyspelých európskych štátov až po rozvojové.

Popri ekonomických nástrojoch a obmedzeniach je dôležitá aj osveta. Vysvetľovanie, že odpad tu vždy bol a bude a že napríklad plastové výrobky či obaly plnia dôležité funkcie. „Musíme si uvedomiť aj ich pozitívnu stránku – napríklad, že chránia výrobky, predlžujú dobu ich spotreby, pomáhajú dodržiavať hygienu,“ vysvetlil odborník na cirkulárnu ekonomiku.

Príkladom je skúsenosť pestovateľa rajčín, ktorý zistil, že pri voľnom predaji strapcových paradajok bol odpad oveľa väčší – vďaka tomu, ako nešetrne s nimi zaobchádzali zákazníci – a v konečnom dôsledku to znamenalo aj vyššiu ekologickú záťaž, než používanie ochranných obalov.

„Ide o to, že s týmito materiálmi musíme nakladať tak, aby sme ich tu nenechávali pre budúce generácie. Na Slovensku veľmi veľa odpadu skládkujeme, čo je síce najlacnejší spôsob, ale environmentálne veľmi nepriaznivý, pretože každá skládka je potenciálna záťaž pre životné prostredie do budúcnosti,“ uviedol Miroslav Jurkovič v relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV.