< sekcia Publicistika

HRABKO: Komentáre o Mayovej a odpornej ponožke z telocvične boli kruté

Foto: Tablet.TV

Štáty ako Holandsko, Nemecko či Česká republika už prijímajú legislatívu pre prípad brexitu bez dohody. Je najvyšší čas sa nimi inšpirovať, povedal v TABLET.TV Juraj Hrabko.

Bratislava 19. januára (Teraz.sk) – Po debakli pri hlasovaní britskej Dolnej snemovne o návrhu dohody o brexite, ktorú s Európskou úniou vyrokovala premiérka Theresa Mayová, britská tlač nešetrila ostrou kritikou. Komentátor Daily Telegraph dokonca prirovnal prejav Mayovej pred hlasovaním v parlamente k "odpudzujúcej ponožke z telocvične".

„Bola to naozaj krutá porážka, možno preto boli aj komentáre také kruté. Hlasovanie už raz Mayová odložila a nedokázala získaný čas využiť na dohodnutie podpory v parlamente. To je jej zlyhanie. Otázne, či by niekto iný na jej mieste uspel, osobne si myslím, že nie,“ komentoval hlasovanie publicista Juraj Hrabko.

Proti dohode hlasovalo v utorok 15. januára až 432 poslancov, za bolo iba 202 britských zákonodarcov. „Dá sa označiť za v úvodzovkách „úspech“ Theresy Mayovej, že dokázala spojiť všetkých ostatných, ktorí si inak nevedia prísť ani na meno. Proti sebe,“ poznamenal Hrabko.

„Všetci sme vedeli, že nasledovať bude logicky návrh na vyslovenie nedôvery premiérke a že zrejme nebude úspešný. A ani nebol,“ dodal. V stredu 16. januára totiž britská premiérka ustála pokus o vyslovenie nedôvery kabinetu, postavilo sa za ňu 326 a proti bolo 306 poslancov.

Premiérka teda začala nové rokovania, ktorých výsledok by mala predložiť už v pondelok 21. januára. „Uvidíme, s čím novým príde Theresa Mayová v pondelok, po rokovaniach. Dohodu v stave, v akom jej neprešla, už podľa mňa druhý krát nepredloží,“ povedal Hrabko. „To, čo najviac prekáža a je kameňom úrazu, je írska poistka. A v tejto chvíli si neviem predstaviť zo strany Európskej únie (EÚ) nový návrh, na ktorom by boli schopní sa dohodnúť,“ dodal.



Možností ďalšieho vývoja je viac, od brexitu bez dohody, cez možnosť druhého referenda až k odloženiu brexitu, ktorý má podľa aktuálneho plánu nastať 29. marca. Odloženie brexitu by však, okrem iného, komplikovalo tohoročné eurovoľby.

„Je to úplne iná situácia, aká by nastala, ak by dohoda prešla. Európska únia sa teraz tvári, že je iba pozorovateľom, ale tak to, samozrejme, nie je. Alternatív je v hre viac. Jedna z nich je aj tá, že 29. marec nemusí byť konečným dátumom a jednoducho sa to odloží,“ uvažuje Hrabko. „To si však vyžaduje súhlas všetkých 27 krajín Európskej únie. Možno by to akceptovali, ak by existoval prísľub, že to naozaj pomôže. Lebo načo len predlžovať chaos, agóniu, ak to nepovedie k žiadnemu výsledku?,“ pýta sa Hrabko.

„Británia sa musí rozhodnúť, čo chce a ako chce. Dohoda je vypracovaná a nedá sa vylúčiť, že k nejakým malým zmenám ešte príde. Je to otvorené. Jedna vec je istá, úplne nanovo sa nepôjde,“ uzavrel.

Slovensko by sa podľa neho malo začať so všetkou vážnosťou pripravovať aj na možnosť brexitu bez dohody. „Mali by sme byť pripravení, vidíme, že niektoré iné štáty sú omnoho ďalej ako Slovensko. Najlepšie pripravené je, pokiaľ viem, Holandsko, ale aj česká vláda už schválila príslušný zákon a tlačí ho do parlamentu, Nemecko má schválený zákon,“ upozornil.

„Jednoducho, tieto krajiny už na tom robia a je najvyšší čas, aby aj Slovensko začalo. Inšpiráciu má, môže urobiť komparáciu zákonov, ktoré pripravujú ostatní a z toho vychádzať, prispôsobiť to na slovenské podmienky. Všetkým tým krajinám ide o to isté, o čo Slovensku. A myslím si, že Ministerstvo zahraničných vecí, ktoré by malo byť predkladateľom, to už robí,“ povedal Hrabko. Medzirezortná koordinačná skupina pre brexit by sa podľa premiéra Petra Pellegriniho mala stretnúť v pondelok (21.1.) a zaoberať sa pripravenosťou Slovenska na odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie.


Prezidentskí kandidáti


Smer-SD odsúhlasil podporu kandidatúre podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča na post prezidenta už v pondelok 14. januára, samotný Šefčovič však rozhodnutie kandidovať oznámil až v piatok 18. januára. Podľa Hrabka niekoľkodňové zdržanie nebolo spôsobené taktikou kampane, ale skôr praktickými potrebami, napríklad nutnosťou prerušiť na čas kampane výkon funkcie podpredsedu Európskej komisie.

„Súvisí to s politickou kultúrou. On najskôr musel oznámiť šéfovi komisie, že sa rozhodol prijať takúto ponuku, a vybaviť tam súvisiacu administratívu,“ poznamenal Hrabko.

V diskusii Hrabko reagoval aj na ponuku šéfa OĽaNO Igora Matoviča, ktorý avizoval, že jeho hnutie vlastného kandidáta na prezidenta mať nebude. Pozval preto trojicu kandidátov, Zuzanu Čaputovú, Františka Mikloška a Roberta Mistríka na rokovanie za okrúhlym stolom. Táto trojica ba sa podľa neho mala navzájom dohodnúť na spoločnom zjednocujúcom kandidátovi, ktorého následne OĽaNO podporí.

„Nie, toto si neviem ani predstaviť a pritom je moja fantázia, myslím si, dostatočná. Je to podľa mňa nerealizovateľné, takto sa politika podľa mňa nerobí. Samozrejme, OĽaNO to môže navrhnúť. Ale v tejto chvíli je to z ríše snov,“ reagoval Hrabko. Dohodu týchto troch kandidátov nepovažuje za pravdepodobnú dokonca ani v čase tesne pred prvým kolom volieb.


Komunikácia Aleny Zs.


Podľa Denníka N Alena Zs., obvinená z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, komunikovala posledné roky s viacerými vplyvnými ľuďmi. Medzi nimi mali byť medzitým odvolaný námestník generálneho prokurátora pre netrestný úsek René Vanek, Martin Glváč (Smer-SD), Boris Kollár (Sme rodina), predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba (SaS) či predseda parlamentu Andrej Danko (SNS). Denník sa pritom odvoláva na informácie z vyšetrovania prípadu. Zároveň napísal, že vyšetrovatelia zatiaľ nenašli komunikáciu s Aleny Zs. s advokátom Danielom Lipšicom.

„Čo sa týka Daniela Lipšica, on samotnú komunikáciu priznal, poprel až tie chúlostivejšie jej časti, tam už to podľa neho bolo zfalšované,“ reagoval Hrabko. Elektronickú komunikáciu priznal aj Vanek, ale s tým, že nevedel o koho ide a nikdy sa osobne s Alenou Zs. nestretol. Komunikáciu pripustil Kollár aj Droba, ktorý sa označil za jeden z jej cieľov. Ostatní menovaní úplne popierajú akýkoľvek konktakt s obvinenou.

„Nevieme či to, čo bolo zverejnené, nebolo zverejnené účelovo, hrajú sa tu rôzne hry. A nevieme, čo všetko tam bolo a s kým všetkým si dotyčná pani písala. Zatiaľ to vyzerá, že ten vejár bol naozaj široký a to, že sa táto komunikácia uchovávala, naznačuje, že sa s ňou mienilo v budúcnosti pracovať,“ reagoval Hrabko. „Bola v tom aj úspešná. Určite to robila s nejakým zámerom. Otázka je, či to bol jej nápad, alebo niekoho iného,“ dodal.

Na margo skutočnosti, že opäť unikli informácie z Kuciakovho spisu, Hrabko reagoval, že sa ťažko čudovať médiu, ak získané informácie zverejní. „Nie je chybou Denníka N, že zverejňuje to, k čomu sa dopátra, je chybou, že existujú diery, cez ktoré sa médiá, nie iba Denník N, tieto informácie dozvedia. Nech si pán policajný prezident urobí poriadok, aby informácie neunikali. A tak isto, nech si pán Čižnár urobí poriadok na prokuratúre,“ povedal. „Majú tam diery a tie sú využívané. Druhá alternatíva je, že von uniká iba to, čo chcú, aby uniklo. Že je to taktika,“ zhrnul Hrabko.


Aktivita kotlebovcov


Strana Mariana Kotlebu patrí v Národnej rade SR k tým menej aktívnym, v poslednom čase však prišla s dvoma parlamentnými iniciatívami. Strana opätovne predkladá na rokovanie zákaz interrupcií a zároveň dáva návrh na riešenie poslaneckých platov.

„Súvisí to s voľbami. Táto vec im neprešla pred pol rokom, dávajú ju znova, z čoho vyplýva, že ju budú pravdepodobne predkladať do parlamentu každého pol roka. Aby to vzbudilo verejnú diskusiu. Asi počítajú s tým, že im to prinesie nejaké hlasy,“ povedal Hrabko na margo interrupčnej novely.

ĽS NS vyvinula aktivitu aj v oblasti poslaneckých platov. Poslanecký plat podľa nich nemá byť stanovený ako trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale ako trojnásobok minimálnej mzdy. Zatiaľ čo priemerná mzda prekročila v roku 2018 tisíc eur mesačne v hrubom, minimálna je v tomto roku stanovená na 520 eur. Ak by kotlebovci s návrhom uspeli, platy poslancov, vrátane členov poslaneckého klubu ĽS NS, klesnú približne o polovicu.

„Ak by ten návrh prešiel, tie peniaze by obetovali. Lebo profit z toho by bol omnoho vyšší, ako tých, trochu to preženiem, pár eur. Ale to sa, samozrejme, nestane. Treba si uvedomiť, že nejde iba o poslancov. Od ich platov sa odvíjajú platy sudcov, prokurátorov, ústavných sudcov, dokonca prezidenta,“ upozornil Hrabko, podľa ktorého sa chce ĽS NS týmto návrhom najmä zviditeľniť.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.