< sekcia Publicistika

HRABKO HODNOTÍ 1. POLROK: Opozícia nedokázala využiť výbušnú situáciu

Foto: Tablet.TV

Protesty a tlak Mosta – Híd viedli k zmene vlády, tá však vznikla na báze starej koalície a pôvodného programového vyhlásenia, povedal v TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.

Bratislava 8. júla (Teraz.sk) – Opozičné strany podľa publicistu Juraja Hrabka nedokázali využiť výbušnú situáciu po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej na to, aby získali významnejšie množstvá nových voličov. Porovnanie preferencií zo začiatku roka a v polovici roku 2018 ukazuje, že si skôr mierne prerozdelili voličov, ktorých už predtým mali. Hrabko to konštatoval v diskusii na TABLET.TV.

Výnimkou z tohto trendu je ĽS NS Mariana Kotlebu, ktorá možno získala približne o jeden a pol percenta naviac na úkor vládneho Smeru-SD. „Ale uvidíme, či to bude trvalo udržateľné,“ poznamenal Hrabko.

K prerozdeleniu hlasov došlo aj na koaličnej strane. Klesol Smer-SD, aj keď podľa Hrabka menej, ako sa pôvodne čakalo, a mierne narástla podpora SNS, Most – Híd je na tom približne rovnako ako pred pol rokom.

Porovnanie prieskumov agentúry Focus z januára a júna 2018 ukazuje, že Smer-SD klesol o 3,8 percenta, SaS klesla o 0,7 percenta, OĽaNO kleslo o 1,4 percenta a Sme rodina klesla o 0,9 percenta.

Slovenská národná strana stúpla o 1,2 percenta, ĽS NS o 1,6 percenta. KDH kleslo o 0,7 percenta, Most – Híd o 0,1 percenta a SMK o 0,1 percenta stúpla. Nárast zaznamenali dve nové strany, Progresívne Slovensko o dve percentá a do prieskumu sa dostala po prvý krát aj SPOLU – občianska demokracia. Obe sú však stále pod päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti.



Hrabko poznamenal, že výsledky prieskumov netreba preceňovať, závažnosť udalostí súvisiacich s vraždou novinára však podľa neho vzbudila očakávania väčších preferenčných posunov. „Mimovládne parlamentné a neparlamentné strany napriek tej tragickej udalosti nedokázali nabrať nových voličov. Napriek výbušnej politickej situácii, zmene vlády, mimovládne strany z toho nedokázali vyťažiť relevantný prírastok voličov. Hoci politická situácia im nahrávala,“ povedal.

Agentúra Focus v januári namerala strane Smer-SD podporu 25,5 percenta, SaS 13,1 percenta, OĽaNO 11,4 percenta, Sme rodina deväť percent, SNS 8,6 percenta, ĽS NS 8,1 percenta, KDH 7,4 percenta, Most – Híd 5,7 percenta, SMK – MKP 3,9 a Progresívne Slovensko 1,9 percenta.

V júni Focus nameral strane Smer-SD 21,7 percenta, SaS 12,4 percenta, OĽaNO desať percent, SNS 9,8 percenta, ĽS NS 9,7 percenta, Sme rodina 8,1 percenta, KDH 6,7, Most – Híd 5,6, SMK štyri percentá, PS 3,9 percenta a SPOLU- občianska demokracia 2,9 percenta.


Oceňovanie


Podľa prezidenta Andreja Kisku bol prvý polrok 2018 jedným z vôbec „najťažších období Slovenska, aké sme mali“. Podľa Hrabka sa dá súhlasiť skôr s tým, že išlo o najťažší polrok počas výkonu Kiskovej prezidentskej funkcie, historicky už podľa neho Slovensko zažilo aj horšie obdobia. „Ak hovoríme o vraždách, môžem spomenúť Roberta Remiáša alebo Karola Sendreia, ktorý bol policajtami umučený,“ poznamenal Hrabko.

Prvou politickou udalosťou roka 2018 bolo vyznamenávanie osobností pri príležitosti 25. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Prezident Andrej Kiska bol po ňom kritizovaný za to, že z politických osobností ocenil len tie, ktoré boli proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky a orientoval sa skôr na osobnosti Nežnej revolúcie, ktorú okrúhle výročie čaká až o rok.

„Odpoveď na otázku prečo je jednoduchá: lebo prezidentom je Andrej Kiska. Iný prezident by sa rozhodol udeliť vyznamenania iným ľuďom,“ hodnotí Hrabko. „Už naozaj nie je dôležité, kto bol za spoločný štát a kto za suverénne Slovensko. Źivot bežal tak, ako bežal. Ale podľa môjho názoru tí, čo boli za samostatné Slovensko, ho potom nezvládli a hlavne pričinením tých, čo boli za spoločný štát, sa potom udial rok 1998 a nasledujúce roky, kedy sme sa stali súčasťou Európskej únie a NATO,“ reagoval Hrabko.

„Mňa zarazila iná vec. Bolo to okrúhle výročie a ešte sa oceňovalo priamo v ten deň a nie o dva – tri týždne neskôr, ako býva zvykom. Nikto nedostal ocenenie za vznik Slovenskej republiky, Rad Andreja Hlinku. Pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky je to tak trochu paradoxné,“ dodal. „Keď bude tridsiate výročie, Andrej Kiska už prezidentom nebude a uvidíme, ako si s tým poradí ďalší prezident. A možno pri tomto okrúhlom výročí dá niekomu aj medailu za vznik Slovenskej republiky,“ povedal.


Politická kríza


Udalosťou, ktorá politické dianie na Slovensku v prvom polroku 2018 ovplyvnila najviac, bola vražda novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. „Stále nevieme kto a prečo to urobil,“ pripomenul Hrabko. „Bol vytvorený veľký spoločenský tlak. Úplne sa tomu vyhnúť nedá, vraždy sa stávajú, aj vraždy novinárov. Pár mesiacov predtým prišlo k vražde novinárky na Malte. Aj podobnými podozreniami, tiež sa venovala korupcii a klientelizmu,“ pripomenul.

Napriek niektorým medializovaným pochybnostiam si o práci orgánov činným v trestnom konaní Hrabko myslí, že vyvíjajú maximálnu snahu vypátrať páchateľa a postaviť ho pred súd. „Bol zriadený medzinárodný vyšetrovací tím, ja som zatiaľ nečítal žiadne sťažnosti, že by nebol dostatok ľudí alebo prostriedkov. O pomoc boli požiadané organizácie ako Europol alebo dokonca FBI. Z môjho uhla pohľadu to naozaj vyzerá tak, že orgány činné v trestnom konaní robia všetko pre to, aby bol páchateľ čím skôr dolapený. Či bude, to je vo hviezdach,“ konštatoval Hrabko.

Takmer okamžite po vražde sa začali protesty na uliciach, prezident však podľa Hrabka v prvej chvíli nereagoval adekvátne. „Podľa môjho názoru sa po takejto udalosti prezident má vrátiť z lyžovačky a nie ostať na nej. Patrilo by sa, aby ju prerušil,“ povedal.

Takmer okamžitá politizácia kauzy podľa Hrabka vyplývala, podobne ako predtým na Malte, z obsahu článkov zavraždeného novinára. „Objavili sa prepojenia talianskej mafie s ľuďmi z Úradu vlády z článkov Jána Kuciaka. To viedlo k požiadavke na výmenu vlády, vďaka ľuďom na námestiach a Mostu – Híd sa táto požiadavka napokon realizovala,“ povedal.

Na druhej strane, aj vďaka dohode prezidenta Kisku s expremiérom Robertom Ficom prebehla zmena expresne rýchlo a nebola zásadná. „Celá výmena vlády sa zbehla tak rýchlo, že Robert Kaliňák ani nestihol podať demisiu. A išlo to podľa nôt Roberta Fica. Nová vláda už sa ani neunúvala pripraviť nové programové vyhlásenie. Je tu síce nová vláda, ale stará koalícia a ostávajú aj staré problémy,“ hodnotí Hrabko.

„Situácia sa zlomila a zároveň znamenala koniec politických protestov, keď organizátori iniciatívy Za slušné Slovensko navštívili pána prezidenta a po odchode z prezidentského paláca zrušili plánovaný míting. Vtedy som to pomenoval tak, že všetko ostatné bude už len slabý odvar toho, čo bolo,“ poznamenal na margo ďalšieho politického vývoja.

„V personálnej oblasti nastali zmeny, Robert Fico už nie je premiérom, to by sme si v januári vôbec netrúfali predpovedať. Ale netrúfali by sme si predpovedať ani tú tragickú udalosť. V spravovaní štátu sa nezmenilo nič, jediné, čo je viditeľné, je, že vláda začala rozdávať peniaze. Blížia sa komunálne voľby, prezidentské a po nich parlamentné,“ pripomenul Hrabko.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.