Právoplatne odsúdený dvojnásobný vrah Jiří Kajínek opustil väzenie skôr ako Andrej Babiš vedenie rezortu financií. Prezident republiky po návrate z Číny začal riešiť resty, ktoré doma pred cestou zanechal.

Prednosť dostal doživotne odsúdený väzeň pred symbolickým koncom vládnej krízy. Aj keď iba o jeden deň. Oznámenie o podmienečnom omilostení Kajínka a stanovenie termínu odvolania Babiša na seba dokonca nadväzovali po niekoľkých minútach. Prvá udalosť vyvolala veľký záujem televíznych štábov a novinárov, druhá taký rozruch nevzbudila ani zďaleka.

Pokiaľ chcel Miloš Zeman prepustením Kajínka na slobodu aspoň na chvíľu odviesť pozornosť od spôsobu, akým prezident doposiaľ predlžoval vládnu krízu, tak sa mu to podarilo. Nasledujúce mesiace ukážu, či sa mu milosť pre právoplatne odsúdeného dvojnásobného vraha vyplatila aj inak. Tým nie je myslené, že by za to mal inkasovať nejaké peniaze.

Ak by mohlo byť prepustenie Kajínka niečím motivované, potom reakciou ľudí. Ako ukazujú prieskumy verejnej mienky, môže Zemanovi tento krok priniesť kladné body u nadpolovičnej väčšiny opýtaných.

O ich priazeň sa musí hlava štátu usilovať, ak chce na začiatku budúceho roka obhájiť prezidentské kreslo. Môže k tomu využiť aj zbytočne monarchistické prvky. Práve tak totiž označil Miloš Zeman právomoc udeľovať milosť a vyhlasovať amnestiu vo svojom inauguračnom prejave.

Kajínek ako prezidentský kandidát?

Pri uplatňovaní prvej z nich sa nemusí ničím obmedzovať. Ide o slobodné rozhodnutie prezidenta, ktoré nevyžaduje žiadny súhlas v podobe spolupodpisu premiéra alebo ním povereného člena vlády.
Miloš Zeman tak prijal plnú zodpovednosť za svoje kontroverzné rozhodnutie. Sedemročná lehota, počas ktorej sa môže Kajínek opäť vrátiť do väzenia a stráviť v ňom zvyšok života, názorne ukazuje, že prezident bezvýhradne neverí v Kajínkovu nevinu.

Tieto svoje pochybnosti prenesie aj na svojho nástupcu. V túto chvíľu nie je isté iba to, kedy sa tak stane. Či už začiatkom budúceho roka po prezidentských voľbách alebo v momente, kedy by Zemanovi vypršalo druhé funkčné obdobie. To v prípade jeho znovuzvolenia. Na Hrade by tak úradoval ešte päť rokov, čo je kratší čas, ako Kajínkova sedemročná podmienka.

Pritom o jej porušení môže rozhodnúť výlučne hlava štátu. Paradoxne by o tom mohol rozhodovať sám Jiří Kajínek. Keby sa o päť rokov zúčastnil prezidentských volieb a bol by v nich rovnako úspešný ako v presvedčovaní verejnosti o svojej nevine, teoreticky by na neho prešla uvedená povinnosť.

Prakticky však nie, pretože by Kajínka ako hlavu štátu bolo možné trestať iba za vlastizradu alebo hrubé porušenie ústavy. To na rozdiel od dvojnásobnej vraždy na doživotný pobyt za mrežami nestačí.