Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Publicistika

Š.Harabin: Ukážem, že som tu naozaj pre všetkých bez rozdielu

Na snímke kandidát na prezidenta SR Štefan Harabin počas rozhovoru pre TASR v Bratislave 6. marca 2019. Foto: TASR - Pavel Neubauer

Rozhovor so Štefanom Harabinom vydáva TASR v rámci série predvolebných rozhovorov s kandidátmi na post prezidenta SR.

Bratislava 6. marca (TASR) – Bývalý minister spravodlivosti SR, bývalý podpredseda vlády, expredseda Najvyššieho súdu (NS SR) a sudca NS SR Štefan Harabin chce byť v prípade úspechu v prezidentských voľbách hlasom občanov, zastupovať a obhajovať záujmy Slovenska, chrániť jeho slobodu a suverenitu, a trvať na obnove právneho štátu. Za najvýznamnejšiu kompetenciu prezidenta považuje vedenie zahraničnej politiky. Ako uviedol v rozhovore pre TASR, v prípade zvolenia "by bol veľmi rád, ak by sa mu podarilo prezidentskému úradu navrátiť vážnosť, dôveryhodnosť a dôstojnosť, ktorú si zasluhuje".

-Na vašej kampani je zaujímavé, že nemáte žiadne billboardy a používate autobus. Zafarbenie autobusu do fialovej trochu evokuje lem taláru sudcov. Je to len náhoda?-

Nepotrebujem oblepiť celé Slovensko a zamoriť ho mojou podobizňou. Chcem ľudí presvedčiť mojou autenticitou, víziou a programom pre suverénne a dobre fungujúce Slovensko postavené na tradíciách a právnom štáte. Myšlienka autobusu vznikla pri jednej z debát pred začiatkom kampane o spôsobe presunov po Slovensku, pričom práve tento autobus sme vyhodnotili ako najzaujímavejšiu a zároveň najosobnejšiu formu za účelom stretávania sa s občanmi. Ciest bolo a do konca kampane ešte aj bude mnoho, presný počet vám neviem povedať. Najďalej sme asi doteraz boli v obci Ubľa na východnej hranici s Ukrajinou. Áno, správne dedukujete, fialovú farbu sme použili práve s poukazom na farbu sudcovského talára (resp. jeho lemu), ale aj z dôvodu, že ide o farbu kresťanstva. Arménsko prijalo v roku 301 ako prvý štát kresťanstvo a doteraz majú fialovú farbu na štátnej zástave.

-Ak by ste sa stali prezidentom, čo by ste chceli, aby po vás v  paláci zostalo?-

Bol by som veľmi rád, ak by sa mi podarilo prezidentskému úradu navrátiť vážnosť, dôveryhodnosť a dôstojnosť, ktorú si zasluhuje. Bude to veľmi ťažké po súčasnom prezidentskom období. Ďalšou vecou je, že naši občania už prestali veriť v právny štát. Stav právneho štátu opäť nastolím. Je to jedna z mojich najhlavnejších priorít. Dokážem, a to reálnymi skutkami, že prezident môže spájať. Toto slovné spojenie mnohí používajú. Vo väčšine prípadov, žiaľ, len ako frázu. V skutočnosti robia presný opak - rozoštvávajú občanov. Ukážem, že som tu naozaj pre všetkých občanov bez rozdielu.

-Sú kompetencie prezidenta dostatočné alebo by ich mal mať viac?  Ak viac, ktoré napríklad?-

Prezident má dostatočné právomoci a kompetencie, vyplývajúce mu z Ústavy SR, vykonávaním ktorých vie a môže reálne ovplyvňovať dianie na Slovensku v prospech jeho občanov. Rovnako má významné právomoci v oblasti zahraničnej politiky. Nie je potrebné posilňovať právomoci prezidenta, bude stačiť len aktívne využívanie tých aktuálnych.

-Čo považujete za najdôležitejšiu a najpodstatnejšiu úlohu prezidenta SR, a čo za najvýznamnejšiu kompetenciu?-
Úlohou prezidenta je byť hlasom občanov, zastupovať a hájiť záujmy Slovenska, chrániť jeho slobodu a suverenitu a trvať na obnove právneho štátu. Najvýznamnejšou kompetenciou je vedenie zahraničnej politiky.

-V prezidentskom paláci býva deň otvorených dverí, kde sa ľudia môžu stretnúť s prezidentom. Niektorí kandidáti hovoria, že sa chcú s občanmi stretávať viac, hovorí sa aj o možnosti mať akýsi deň otvorených dverí raz v mesiaci. Aký je váš postoj? Ako budete udržiavať kontakt s ľuďmi?-

Nebudem potrebovať dni otvorených dverí. Väčšina dní otvorených dverí slúži na prvoplánové PR. Moja predstava o stretávaní sa s občanmi nie je predstavou o bezobsažných rozhovoroch s úsmevmi pre kamery. Ako jednu z prvých vecí v úrade prezidenta zriadim právnu kanceláriu pomoci občanom. Mnohí naši spoluobčania sa nevedia dovolať spravodlivosti. Úradníci často nepostupujú v zmysle zákona, konajú svojvoľne. Ako prezident chcem preto poskytovať dotknutým občanom prostredníctvom tejto kancelárie nevyhnutnú pomoc či právnu radu. Pomáhať mi s tým budú napríklad aj emeritní sudcovia. Aj ja sám osobne, vždy keď mi to pracovné povinnosti dovolia, budem v tejto kancelárii občanom poskytovať právne rady. Ubezpečujem vás, že môj kontakt s občanmi bude na dennej báze.

-Hlavnou témou tohto obdobia je výber nových ústavných sudcov.  Hoci väčšina politikov od začiatku hovorila, že je potrebné čo najskôr obsadiť voľné miesta, nestalo sa tak a v Smere je navyše názor, že by nových ústavných sudcov nemal menovať Andrej  Kiska, ale nový prezident. Čo si o tom myslíte vy? Ako vnímate takýto postoj politikov a ich správanie sa voči ústavnému súdu a v neposlednom rade k hlave štátu?-
To, čo sa udialo pri voľbe ústavných sudcov, považujem za totálne zlyhanie celého parlamentu a všetkých poslancov Národnej rady SR. Ústavní sudcovia musia byť nezávislí a nesmú byť pod vplyvom či tlakom žiadneho politika. Ak chceme, aby Ústavný súd (ÚS) SR pracoval nezávisle, treba ho odpolitizovať. A ak voľba prebieha tak, že sa kupčí s miestami a menami, je samozrejmé, že výkon funkcie takýchto sudcov nebude objektívny. Je to obchod s princípom "niečo za niečo". Dlhodobo na tento problém upozorňujem a dopredu som uvádzal riziká, ktoré pri voľbe ústavných sudcov poslancami Národnej rady hrozia. Túto kompetenciu treba presunúť na odpolitizovanú Súdnu radu. Aktívni politici nemajú byť na ÚS SR. Vekový cenzus by sa mal posunúť aspoň na 50 - 60 rokov.

-Ako by sa mali podľa vás riešiť mimoriadne dlhé konania v takých prípadoch, keď sudca požiada o odchod do dôchodku, vzdá sa funkcie sudcu, alebo bol právoplatne "vyzlečený" z talára a  nasledovne s novým zložením senátu nesúhlasia takmer vždy  obžalovaní. Dokazovanie preto musí začať odznova, nehovoriac o čase potrebnom na naštudovanie spisu zo strany nového zákonného sudcu a prísediacich sudcov. Ako príklad môže slúžiť dvojnásobná vražda nevinnej matky s dieťaťom z roku 2004, kde sa nanovo musí vypočuť do 100 svedkov, znalcov a podobne. Je predpoklad, že v najbližších rokoch nebude uzavretá ani na prvom stupni. Sú známe stovky takýchto prípadov. Kde je chyba, čo by sa malo zmeniť?-

Problémom je určite nedostatočné personálne a naň nadväzujúce aj materiálne obsadenie súdov. Je nevyhnutné, aby štát vytvoril súdom a sudcom také podmienky, ktoré zabezpečia plynulé súdne konania bez prieťahov. Keď má sudca pridelených niekoľko stoviek vecí, nemôže objektívne všetky prejednať a rozhodnúť bez vzniku prieťahov. Veci sa naťahujú a potom môžu nastať aj situácie ktoré opisujete v otázke. Kým nebude dostatok sudcov, ako aj potrebnej administratívy, a to aj s poukazom na náročnosť a závažnosť prejednávanej agendy, tieto situácie môžu pokračovať aj v budúcnosti. Daný problém je riešiteľný. Mohlo by sa pokračovať v pojednávaní ďalej, bez nutnosti opakovať všetko od začiatku, pri zachovaní zásady ústnosti a bezprostrednosti konania pomocou rozšírenia inštitútu náhradných sudcov už na začiatku konania zložitých vecí.

- Ktorá súdna kauza, pridelená vám ako zákonnému sudcovi, nielen na NS SR, ale aj na nižších súdoch, bola pre vás najkomplikovanejšia, a prečo?-

Neviem, či bola najkomplikovanejšia, ale výrazne mi v pamäti utkvela trestná vec odsúdeného Ondreja Riga, ktorého sme riešili na Najvyššom súde začiatkom 90. rokov. Senát, v ktorom som sedel, potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bol Rigo uznaný vinným z viacnásobnej vraždy a bol mu uložený nepodmienečný trest doživotia. Menovaný brutálnym spôsobom vraždil ženy v bytoch na prvom poschodí, ktoré potom navyše ešte sexuálne zneužil. V tomto prípade bola na odhalenie páchateľa prvýkrát v našej histórii použitá analýza DNA ako dôkaz.

Profil Štefana Harabina



JUDr. Štefan Harabin sa narodil 4. mája 1957 v Ľubici. V rokoch 1976 - 1980 študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V roku 1981 dosiahol titul doktora právnych vied.

V rokoch 1980 - 1982 bol súdnym čakateľom na Krajskom súde Košice. Od roku 1983 začal pôsobiť ako sudca na Okresnom súde v Poprade, kde zotrval do roku 1989. Od roku 1990 pôsobil ako sudca na Krajskom súde Košice. V rokoch 1991 až 1992 pracoval na Ministerstve spravodlivosti SR na odbore justičnej správy ako vedúci trestného oddelenia.

Od roku 1993 sa stal sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR). V roku 1996 začal pôsobiť vo funkcii predsedu trestného senátu a predsedu trestného kolégia. Národná rada SR zvolila 11. februára 1998 Štefana Harabina za predsedu NS SR, jeho dovtedajší predseda Milan Karabín sa vzdal funkcie pre zdravotné problémy.

Opätovne bol Štefan Harabin do tejto funkcie zvolený 20. decembra 2002, tentoraz už Súdnou radou SR. Harabinov protikandidát Sergej Kohut však napadol voľbu na Ústavnom súde SR, ktorý mu dal za pravdu. Od 12. februára 2003, keď Harabinovi vypršalo funkčné obdobie, viedol NS Juraj Majchrák. Za jeho nového predsedu bol 7. októbra 2003 vymenovaný Milan Karabín.

Štefan Harabin vykonával funkciu predsedu trestného senátu NS. V roku 2006 bol vymenovaný za ministra spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica ako nominant Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS).

Štefan Harabin bol 22. júna 2009 opäť zvolený za predsedu Najvyššieho súdu SR. Rozhodla o tom Súdna rada SR v tajnej voľbe, v ktorej za Harabina hlasovalo 15 jej členov, dvaja sa zdržali hlasovania a nikto nebol proti. "Takúto dôveru som nemohol odmietnuť," povedal Harabin.

Na zasadnutí Súdnej rady SR v Sobranciach 19. mája 2014 sa Štefan Harabin opätovne uchádzal o svoje znovuzvolenie. Súdna rada však nezvolila nového predsedu NS ani v opakovanej voľbe. Harabinovi sa skončilo funkčné obdobie 22. júna 2014, jeho nástupkyňou sa stala Daniela Švecová.

Funkciu predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu vykonával Štefan Harabin do 14. septembra 2015, keď ho odvolali členovia kolégia na mimoriadnom zasadnutí. V súčasnosti je sudcom Najvyššieho súdu SR.

Skutočnosť, že by sa Harabin mohol zapojiť do zápasu o funkciu prezidenta SR, oznámili 15. marca 2018 predstavitelia petičnej iniciatívy s názvom "Harabin na Hrad", ktorí začali zbierať podpisy na podporu jeho kandidatúry. Ako informoval 15. novembra 2018 predstaviteľ petičnej iniciatívy, bývalý predseda Matice Slovenskej Marián Tkáč, iniciatíva vyzbierala dostatok podpisov.

Štefan Harabin odovzdal 18. januára hárky s 31.993 podpismi potrebnými na jeho prezidentskú kandidatúru. V prezidentskej kampani podľa vlastných vyjadrení nemieni použiť ani jeden bilbord. "To bude najlacnejšia kampaň, aká kedy bola na Slovensku," uviedol s tým, že chce do nej investovať čo najmenej prostredníctvom transparentného účtu. Zaručil sa, že ho "oligarchovia financovať nebudú". Do volieb ide "s víziou zachrániť štát, zachrániť kresťanskú slovenskú rodinu a zaviesť poriadok v štáte".