< sekcia Publicistika

SÝKORA: ZMOS bude mať 30. snem v Bratislave aj kvôli politickým hosťom

Michal Sýkora v TABLET.TV Foto: TABLET.TV

Samosprávam narastú vďaka dobrému ekonomickému vývoju príjmy o 178 miliónov eur, ale 260 miliónov zaplatia za nové záväzky, ktoré im vytvorili poslanci NR SR, povedal predseda ZMOS M. Sýkora.

Bratislava 20. mája (Teraz.sk) – Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v minulosti organizovalo svoje snemy v Košiciach, Nitre, či ďalších slovenských mestách. Jubilejný 30. snem prebehne 22. a 23. mája v Bratislave, čo je výhodné najmä kvôli očakávaným hosťom z parlamentu a vlády. V diskusii na TABLET.TV to povedal starosta Štrby, zakladajúci člen ZMOS a aktuálne úradujúci predseda združenia Michal Sýkora.

Dodal, že z hľadiska počtu snemov dosiahlo združenie okrúhle číslo 30 práve teraz, tri desiatky rokov od založenia si však pripomenú až v roku 2020. „ZMOS sme zakladali v roku 1990 a jeden snem sme mali mimoriadny,“ vysvetlil Sýkora. V organizácii bol od začiatku, do jej čela sa dostal v roku 1993 a nepretržite ju viedol až do roku 2011, kedy ho vystriedal nitriansky primátor Jozef Dvonč.

V roku 2015 zvolili delegáti Michala Sýkoru za predsedu opäť. „Som rád, že keď som pred štyrmi rokmi nastúpil opäť do funkcie ako novozvolený – pred tým som štyri roky nebol predsedom, bol som podpredseda – som povedal svoje vízie a tie som v podstate naplnil,“ tvrdí Sýkora, podľa ktorého býva snem po komunálnych voľbách tradične spojený s rekapituláciou výsledkov uplynulých štyroch rokov a aj s voľbou predsedu.



Sýkora tvrdí, že združenie zastupovalo samosprávy v dialógu s vládou a parlamentom, zlepšilo informačný či právny servis pre členov a realizovalo množstvo spoločných projektov. „To sa prejavilo aj na členskej základni. Nie je jednoduché „lámať“ tých posledných, čo nie sú v ZMOS-e, keďže v ňom je 96 percent všetkých obcí a miest na Slovensku. Sme vo svete ojedinelý príklad, že sa nám darí držať takúto silnú organizáciu. V Maďarsku je sedem ZMOS-ov, v Poľsku ešte viac, v Česku jeden plus jedna menšia organizácia,“ poznamenal Sýkora.„Za štyri roky v ZMOS-e pribudli ďalšie štyri mestá, štyri nové mestské časti a sedemnásť obcí a dnes máme číslo, aké sme nikdy v histórii nemali, 2796 miest a obcí v ZMOS-e,“ dodal.

„Máme 62 Regionálnych združení, z ktorých 60 je funkčných, ktoré nominujú svojich zástupcov, Rada ZMOS má 132 členov,“ povedal Sýkora. V minulosti odhadoval, že komunálne voľby obmenia obvykle okolo tretiny delegátov. „Dopadlo to ako tradične, tretina je obmenená. Aj v našich orgánoch,“ povedal Sýkora, ktorý aktuálne musí spolupracovať iba s jedným voleným podpredsedom, keďže jeden už vo voľbách nekandidoval a ďalší tentokrát vo volebnej súťaži neuspel.


Voľby predsedu ZMOS


Členovia Rady ZMOS 27. apríla schválili kandidatúru dvoch primátorov a troch starostov, ktorí sa budú uchádzať o post predsedu Združenia miest a obcí Slovenska. Celkovo 26 Regionálnych združení podporilo kandidatúru súčasného predsedu a starostu obce Štrba Michala Sýkoru. Jedno združenie schválilo kandidatúru starostky obce Spišské Tomášovce Zuzany Nebusovej a jedno navrhlo starostu obce Píla Radovana Mičúneka. Na rokovaní uvedenej rady boli navrhnutí a schválení ďalší dvaja kandidáti a to primátor mesta Nováky Dušan Šimka a primátor mesta Liptovsky Hrádok Branislav Tréger.

Sýkora hovorí, že keď on prijímal kandidatúru, ešte sa do volieb nehlásil žiadny primátor. Aktuálne sú prihlásení až dvaja a časť primátorov sa chce vrátiť k rotačnému princípu, na základe ktorého organizáciu viedol v rokoch 2011 – 2015 nitriansky primátor Jozef Dvonč. Teda, že by sa v kresle predsedu starostovia a primátori striedali.

„Budeme vidieť ako to dopadne na sneme, myslím si, že ešte je pár dní je na to, aby sme si veci vyjasnili, vysvetlili,“ reaguje Sýkora. „Ja som tiež za tie roky získal cit pre realitu a viem dávať do popredia prioritu toho, čo je dobré pre organizáciu a nie čo je dobré pre mňa. Pretože musím vnímať, že ZMOS musí existovať ďalej. Sú pokusy rozdeliť ZMOS, zvlášť primátori a zvlášť starostovia,“ naznačil.

Združenie je však podľa neho mimoriadne vplyvné práve preto, že je jednotné. Ani to nedáva záruku, že hlas samospráv vládni a parlamentní politici vypočujú, ale ich šance sú spolu oveľa väčšie, ako keby išli do rokovaní samostatne alebo prostredníctvom väčšieho množstva menších organizácií.

Dodáva, že napríklad pri príprave novely zákona o obecnom zriadení z roku 2018 hralo združenie významnú úlohu, aj keď právo vlastnej legislatívnej iniciatívy nemá. „Nie je to ideálna novela, ktorá by splnila všetko. Ale splnila aspoň to, čo bolo v danú chvíľu priechodné a politicky realizovateľné,“ povedal.

„My nemáme právomoc predkladať zákony, legislatívnu iniciatívu. Predkladalo to ministerstvo vnútra, my sme museli v niektorých veciach ustúpiť, niečo si presadilo ministerstvo a niečo iné organizácie v pripomienkovom konaní. Ale nebol to taký prílepok ako „chodníková novela“. Bol to zákon pripravovaný tak, ako sa má, cez rezorty, pripomienkové konanie, Legislatívnu radu vlády a ďalšie inštitúcie. Niečo nám prešlo, niečo nie a niečo ostáva na vylepšenie do budúcnosti,“ vysvetľuje Sýkora.


Chodníková novela


Práve novelu cestného zákona, ktorým dostali samosprávy na starosti okrem ciest aj údržbu chodníkov, považuje za negatívny príklad poslaneckej kreativity, na ktorú potom samosprávy doplácajú. „Novela bola veľký podraz voči samospráve. Inak sa to nedá nazvať. Zákon bol prerokovaný v zložitej dobe, začiatkom minulého roka, kedy na Slovensku došlo k vražde novinára. Zákon sa najprv odložil, potom ho prijali a naše apely nevypočuli. Je to hrubý zákon o premávke na pozemných komunikáciách a na jeho konci je malý odstavček, kde je povedané, že správcovia miestnych komunikácií, to sme my, sa budú starať aj o chodníky,“ vysvetľuje Sýkora. „Bez rokovaní, ktoré by tomu predchádzali, dopadových štúdií, či sme na to pripravení, čo nám je k tomu treba, len sa to tam buchlo,“ dodáva s tým, že na realizovanie tejto novej úlohy nedostali samosprávy žiadne nové zdroje.

„Jednoznačne to malo byť kompenzované zo strany štátu. Nemáme na to ľudí, veď už nemáme ani nezamestnaných. Kto to odprace? To je nerealizovateľný zákon,“ tvrdí Sýkora, ktorý má ako starosta tatranskej Štrby so snehom veľa skúseností. „Keď padne sneh, musíme rýchlo odhŕňať komunikácie pre sanitky, hasičov, ľudia aby sa dostali do práce. To je naša priorita. A v tú chvíľu, keď odhŕňate hodne snehu, logicky ho odhŕňate na chodník. Chodníky sú potom až v druhom rade. Ale keď po nich pôjdete a zlomíte si nohu, my sme zo zákona povinní vám to zaplatiť,“ povedal.

Viaceré samosprávy tento paradox vyriešili tak, že sa proti žalobám poisťujú. „Čo iné im ostáva? Toto je ideálny príklad toho, ako sa to nemá robiť. Zbaviť sa zodpovednosti, urobiť sa pekným, že sa o to postará obec,“ tvrdí Sýkora.


Rozpočty obcí a miest


Hoci majú poslanci povinnosť v prípade návrhov zákonov, ktoré budú mať dopad na rozpočty obcí, tieto dopady vyčísliť, podľa Sýkoru si ju často neplnia. „Akým právom poslanci rozhodujú o zákonoch bez toho, aby povedali, aký to bude mať dopad na naše rozpočty? Takúto povinnosť majú, ale vôbec ju nerešpektujú. Preto sme sa obrátili na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Mne to pripadá tak, akoby si poslanci netrúfli na ministra financií, ktorý drží rozpočet. Ale my tiež máme svoje rozpočty. Čo sme sľúbili ľuďom, máme v tých rozpočtoch zarátané,“ povedal.

Vďaka dobrému vývoju ekonomiky sa v tomto roku očakáva vyšší príjem samospráv. Podľa Sýkoru to niektorých parlamentných politikov motivuje k zvyšovaniu úloh, ktoré samosprávam dávajú. „Je to ako keby sme povedali, že ľudia na Slovensku majú veľa peňazí a preto ich môžeme viac zaťažiť. Ale to platí možno o bohatých ľuďoch a nie o tých, ktorí žijú od výplaty k výplate. Tak isto je to aj v samospráve. Možno veľké samosprávy majú viac peňazí na účtoch a to niektorých politikov dráždi, ale malé samosprávy žijú z podielových daní a toho minima, čo majú,“ tvrdí Sýkora.

„Máme medziročný nárast príjmov, lebo je viac ľudí zamestnaných, tým pádom viac ľudí pracuje, viac ľudí platí dane a tým pádom aj my máme viac peňazí. Ale máme aj viac výdavkov. Keďže sme očakávali vyššie príjmy, súhlasili sme s tým, že treba zvýšiť platy zamestnancov v samospráve o 10 percent. Ale všetkým,“ vysvetľuje Sýkora. Dodáva, že predtým sa s nimi rokovalo najmä o zvýšení platov pedagógov.

„Ostatní ako keby ani neexistovali. Pozrite sa, aké platy sú v sociálnych zariadeniach, alebo ženy v kuchyniach, to sú tiež zamestnanci, tiež potrebujú existovať. Spolu s navýšením minimálnej mzdy je navýšenie miezd o 10 percent veľká položka. A ďalšie bude na budúci rok,“ konštatuje predseda ZMOS. „Hovorilo sa o obedoch v školách zadarmo a rekreačných poukážkach, odpočítateľných položkách, to bude ďalšia veľká položka. Takže stav je taký, že máme medziročný nárast 178 miliónov, ale už dnes máme mínus 260 miliónov. Ďalšie zvyšovanie už naozaj nemôžeme prijať,“ zdôrazňuje.


Témy snemu


Snem bude podľa neho diskutovať o modernej samospráve, o príkladoch dobrej praxe, ale aj o stavebnom zákone, ktorý by sa v budúcnosti mohol meniť. „Budeme sa snažiť dotiahnuť, čo sme doteraz nedotiahli. Vždy hlavná priorita sú financie. Nikdy nebude taký stav, že máme financií dosť. Ako som povedal, sekera je 60 miliónov. A tá sa možno ešte bude zvyšovať, takže témou budú určite financie,“ odhaduje Sýkora, podľa ktorého je treba hľadať ďalšie finančné zdroje. „Aby sme sa vyrovnali s tými úlohami, ktoré sú na nás. Prípadne, aby sme niektoré úlohy vrátili naspäť štátu, ak sa my s nimi vysporiadať nedokážeme,“ zhrnul Sýkora.


Petícia za viacero volebných obvodov


Na otázku, ako vníma iniciatívu hovorcu a tajomníka Rady expertov ZMOS Michala Kaliňáka, ktorý rozbieha petíciu za zvýšenie počtu volebných obvodov v parlamentom volebnom zákone, Sýkora odpovedal, že pozitívne. Osobne by podporil aj zmenu volebného systému tak, že by mal každý okres svojho vlastného poslanca, ale aj návrat k systému viacerých volebných krajov, kde by sa v celoštátnej politike výraznejšie presadzovali regionálne osobnosti, by považoval za krok vpred. „Presadzujem to roky, aj som to verejne a opakovane vyhlasoval aj na sneme v roku 2011,“ pripomenul Sýkora.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.