Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Regióny

Čemericu i poniklec na hornom Zemplíne ohrozuje aj ilegálny zber

Poniklec veľkokvetý, archívna snímka. Foto: TASR/Milan Kapusta

Na Slovensku je výskyt čemerice purpurovej známy iba zo severovýchodnej časti. Jej najmasovejší výskyt na Slovensku možno pozorovať v Národnom parku Poloniny, ktorý ju má aj vo svojom logu.

Medzilaborce 23. apríla (TASR) – Čemericu purpurovú i poniklec veľkokvetý ohrozuje na hornom Zemplíne okrem iného aj ilegálny zber. Ľudia si ich často presádzajú do svojich záhrad. Ide pritom o chránené druhy. Upozorňujú na to ochranári.

Ako informovala botanička Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty (CHKO VK) so sídlom v Medzilaborciach Barbara Repčíková, čemerica purpurová je vzácnou rastlinou, ktorej ojedinelý výskyt na Slovensku predstavuje severozápadnú hranicu jej celkového rozšírenia. „Pracovníkmi Správy CHKO VK bol výskyt tejto zákonom chránenej rastliny potvrdený začiatkom apríla 2019. Na území CHKO bol druh prvýkrát objavený v roku 2014. Miesto nálezu bolo skontrolované po piatich rokoch a na prekvapenie bolo nájdených niekoľkonásobne viac jedincov ako v čase nálezu,“ priblížila s tým, že rastlina prvýkrát kvitne vo veku štyri až sedem rokov, čo môže byť podľa jej ďalších slov dôvodom, prečo unikala ich pozornosti.

Na Slovensku je výskyt čemerice purpurovej známy iba zo severovýchodnej časti. Jej najmasovejší výskyt na Slovensku možno pozorovať v Národnom parku Poloniny, ktorý ju má aj vo svojom logu. Písal o nej už Alexander Duchnovič, ktorý je rodákom z Topole, a tento druh opisoval ako špnzu alebo čierny tulipán. Aj napriek tomu, že je čemerica jedovatá rastlina, svoje miesto si podľa Repčíkovej našla v minulosti v ľudovom liečiteľstve, kde odvar z nej využívali na liečenie dobytka pri kolikách.

Čemerica purpurová je 20 až 40 centimetrov vysoká rastlina. „Keďže je hemikryptofyt, počas kvitnutia v mesiacoch marec až apríl si vyžaduje dostatok svetla,“ spomenula botanička. Podľa jej ďalších slov ide o dekoratívnu rastlinu. „Voľne rastúce jedince čemerice purpurovej sú najčastejšie ohrozené vykopávaním a presádzaním do záhrad ako aj trhaním napríklad do kytíc. Tento druh ohrozujú aj nešetrné lesohospodárske postupy, pri ktorých dochádza k deštrukcii vhodných stanovíšť,“ spomenula s tým, že spoločenská hodnota tohto druhu je vyčíslená na 51 eur.

V jarných mesiacoch sa uskutočňuje v územnej pôsobnosti CHKO VK aj monitoring chráneného druhu poniklec veľkokvetý, ktorý sa nachádza v katastrálnych územiach obcí Ptičie, Chlmec, Porúbka, Kamenica nad Cirochou a mesta Humenné. Najlepšie je viditeľný v marci až apríli, keď kvitne. Najväčšou hrozbou pre túto rastlinu je podľa botaničky zarastanie jej prirodzeného biotopu, ťažba horniny, zošliapanie, úmyselné zalesňovanie lokality, vypaľovanie biotopu vo vegetačnom období a hnojenie okolitých plôch.

Okrem ďalších nepriaznivých vplyvov, ktoré ohrozujú tento druh rastliny, ako sú napríklad odpadky či nelegálny prejazd štvorkolkami a motorkami, je negatívom aj jej ilegálny zber, a to najmä v Národnej prírodnej rezervácii Humenský sokol v okolí turistického chodníka. Repčíková spomenula, že v špecializovaných predajniach je pritom možné zakúpiť si rôzne šľachtené kultivary, ako sú semienka alebo sadenice. Spoločenská hodnota ponikleca veľkokvetého predstavuje 37 eur.