Pamätník československých vojakov na Dukle. Foto: TASR/Milan Kapusta
Karpatsko-duklianska operácia sa začala 8. septembra 1944 s cieľom pomôcť Slovenskému národnému povstaniu. Boje, ktoré mali pôvodne trvať len niekoľko dní, sa nakoniec natiahli až na 80 dní.
Dukla 6. októbra (TASR) - Pietnym aktom kladenia vencov k Pamätníku československých vojakov na Dukle pri Svidníku si dnes stovky ľudí pripomenuli 68. výročie Karpatsko-duklianskej operácie, ktorú odborníci považujú za jednu z najťažších bitiek druhej svetovej vojny v strednej Európe.
Na spomienkovej slávnosti sa zúčastnili prezident SR Ivan Gašparovič, minister obrany Marin Glváč, zástupcovia vládneho kabinetu, Národnej rady SR, regionálnych a miestnych samospráv, ale i hostia z Ruskej federácie, Českej republiky a Poľska.
„Karpatsko-duklianska operácia je považovaná za jednu z najťažších horských bitiek v strednej Európe počas druhej svetovej vojny. Začala sa 8. septembra 1944 s cieľom pomôcť Slovenskému národnému povstaniu. Boje, ktoré mali pôvodne trvať len krátke obdobie, sa nakoniec skončili až po dlhých a ťažkých 80-tych dňoch. Táto operácia bola začiatkom oslobodzovania Slovenska spod nacistickej nadvlády,“ uviedol v príhovore prezident.
Účastníci podujatia v dobových vojenských uniformách.Foto: TASR/Milan KapustaMemento pre všetkých
Dodal, že to, čo sa dialo na území Slovenska počas druhej svetovej vojny, je veľkým mementom pre nás všetkých. „Vybojovaná sloboda nás stála mnoho stratených ľudských životov. S odstupom času sa však predstava o prežitých hrôzach stráca. A stráca sa aj úcta k statočným ľuďom. Najmä mladá generácia nemá vedomie o krutostiach vojny, ani o zložitostiach povojnového vývoja v Európe a vo svete. Vníma len našu súčasnú slobodu a demokraciu, a prijíma ich ako samozrejmosť,“ zdôraznil Gašparovič.
Zároveň však pripomenul, že je našou povinnosťou, aby sme naše deti a vnúčatá zasväcovali do dejín slovenského národa, pretože bez vedomia o sebe, stávame sa len konzumentmi života bez hodnôt a zábran. „Život v slobode nie je len snom ponížených, je to základ dôstojnej existencie, ľudského jestvovania,“ podotkol.
Slovenskí vojaci nečinne nečakali
Minister Glváč pripomenul, že rovnako ako počas Karpatsko -duklianskej operácie, keď slovenskí vojaci nečakali nečinne na pomoc veľmocí, aj naši vojaci dnes aktívne spolupracujú na riešení vojenských a nevojenských ohrození, ktoré narúšajú svetovú stabilitu a mier.
Karpatsko-duklianska operácia
Karpatsko-duklianska operácia sa začala 8. septembra 1944 s cieľom pomôcť Slovenskému národnému povstaniu. Boje, ktoré mali pôvodne trvať len niekoľko dní, sa nakoniec natiahli až na 80 dní.
Zlomovým dňom bol práve 6. október, keď spojenci oslobodili obec Vyšný Komárnik. Podľa sovietskych zdrojov obrovské straty mala nemecká armáda, asi 52.000 mŕtvych, ranených a nezvestných.
Veľké straty zaznamenali aj spojenci, padlo asi 19.000 sovietskych vojakov a okolo 1800 príslušníkov 1. česko-slovenského armádneho zboru. Dohromady mali útočiace vojská asi 88.000 ranených.
„Doma i v medzinárodných misiách podporujú, udržiavajú a vytvárajú bezpečnejší svet pre všetkých,“ zdôraznil.
Položiť vlastný život v boji za slobodu je podľa šéfa rezortu obrany bezpochyby najviac, čo môže človek obetovať.
„Prišli sme, aby sme tým, ktorí svoje životy obetovali, poďakovali. Obdivujeme ich hrdinstvo, v ktorom sa odráža prirodzená ľudská túžba po slobode,“ poznamenal Glváč.
Pri príležitosti Dňa obetí Dukly prezident a minister obrany odovzdali vojnovým veteránom pamätnú medailu za účasť v boji proti fašizmu a na oslobodení vlasti.
