< sekcia Regióny

SERIÁL: Príjem Majthényiovcov z Novák bol v 18. storočí 12.000 zlatých

Na snímke historik Erik Kližan (vpravo), stojí pri hrobe z roku 1903 a pochovaná je pod ním barónka Ilona Rakovská, rodená Majthényiová, narodila sa v Budapešti, ale rodičom pochádzajúcim z Novák, a postupom času sa stala dvornou dámou rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety Habsburskej v pozadí kaplnka sv. Juliany. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Významným na hornej Nitre bol rod tým, že v roku 1434 dostal do vlastníctva hradné panstvo Sivý kameň aj s Novákmi, ktoré členom rodu patrilo do začiatku 20. storočia, keď z tejto lokality odišli.

Nováky 3. septembra (TASR) - Pánmi Sivého kameňa nad Podhradím či niekdajšieho kaštieľa, dnešného Mestského úradu v Novákoch, boli Majthényiovci. Či boli dobrými gazdami, nevedno. Ich majetok však "utrpel" pre veľa dcér, pre ktoré museli pripraviť veno.

"Rozprávanie o ich majetkových pomeroch by bolo na jednu celú medzinárodnú konferenciu, za storočia toho nadobudli veľa. Keďže sa nachádzame na hornej Nitre, ten rod sa zaradil medzi významné, ak nie najvýznamnejšie šľachtické rody pochádzajúce z tohto regiónu, pretože z Diviackovcov sa vytvorilo viacero šľachtických rodov, jediní Majthényiovci sa dostali medzi stredné šľachtické vrstvy. Niektorí z rodiny dostali titul barónov," načrtol historik Erik Kližan.

Významným na hornej Nitre bol rod tým, že v roku 1434 dostal do vlastníctva hradné panstvo Sivý kameň aj s Novákmi, ktoré členom rodu patrilo do začiatku 20. storočia, keď z tejto lokality odišli. "V Novákoch mali toho veľa, pretože napriek tomu, že pochádzali zo Sivého kameňa, hrad stál na skalnej ostrohe, bol ďaleko od ciest a bola to studená stavba. Preto sa začali sťahovať do Novák, od počiatku 16. storočia tu kúpili väčšiu budovu - kúriu. Po Majthényiovcoch v Novákoch zostalo pôvodne šesť kaštieľov, do dnešných dní sa zachovali už len tri stavby, zároveň kostol, boli jeho patrónmi a pod ním majú kryptu, tiež množstvo drobnej architektúry," vymenoval Kližan.

Rod Majthényiovcov pobýval v regióne od stredoveku, obyvateľstvo tak podľa neho malo možnosť sa s ním zžiť. "Obyvatelia ich vnímali v prvom rade ako zemepánov. Či boli dobrými, či zlými, je ťažko povedať. Existujú záznamy z 18. storočia, že ich príjem z celého mestečka bol 12.000 zlatých, čo bola na tú dobu dosť značná suma peňazí. Tie predstavovali aj poddanské dávky, robotovanie, finančný cenzus či prostriedky získané z prenájmu alebo čapovaním liehových nápojov," priblížil.

Majthényiovci sa medzi vysokú šľachtu nedostali, a to aj napriek tomu, že medzi sebou mali významných členov rodiny zastávajúcich krajinské posty, cirkevných hodnostárov. "Zaujímavosťou rodu bolo to, že sa v ňom rodilo veľa dievčat. Majthényiovci museli zhromaždiť veľa majetku, aby ho dali ako veno svojim dcéram, ktoré vydávali za príslušníkov podobnej šľachty, ako boli oni. Majthényiovské dcéry sa vydali do rodiny Rakovských či Tarnóczyovcov," ozrejmil historik.

Rod postavil i Kaplnku sv. Juliany, ktorá sa nachádza na cintoríne pri vstupe do mesta. Predpokladá sa, že išlo o pohrebnú kaplnku, pod ňou je krypta, kde mohli byť tiež pochovaní členovia Majthényiovcov. Neďaleko tejto stavby sa nachádza náhrobok z roku 1903 a pochovaná je pod ním barónka Helena Rakovská, rodená Majthényiová, narodila sa v Budapešti, ale rodičom pochádzajúcim z Novák, a postupom času sa stala dvornou dámou rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety.

Majthényiovci sú pôvodná stará rodina pochádzajúca zo širšieho regiónu hornej Nitry, pretože svoj pôvod odvodzujú od Diviackovcov alebo Divékyovcov, čo sú potomkovia pôvodnej veľkomoravskej šľachty. Majthényiovci sa začínajú vyčleňovať na prelome 13. a 14. storočia a svoje pomenovanie majú od lokality Motešice, od ktorej získali predikát motešickí, čo je po maďarsky Majthény. V Novákoch počiatkom 20. storočia vymreli, potomkov pôvodného rodu však môžu ľudia dnes nájsť po celom svete.