< sekcia Regióny

Tepličku nad Váhom preslávila Žofia Bosniaková. Sídlila tu aj skláreň

Na snímke Loretánska kaplnka Žofie Bosniakovej v obci Teplička nad Váhom, 6. októbra 2017. Foto: Erika Ďurčová

Obec so 750-ročnou tradíciou, ktorá je vstupnou bránou do Národného parku Malá Fatra, patrí medzi najstaršie na severe Slovenska.

Teplička nad Váhom 7. októbra (TASR) – Prvá písomná zmienka o obci Teplička nad Váhom v okrese Žilina pochádza z listiny Bela IV. z roku 1267. Obec so 750-ročnou tradíciou, ktorá je vstupnou bránou do Národného parku Malá Fatra, patrí medzi najstaršie na severe Slovenska.

V listinných prameňoch je dnešná Teplička nad Váhom ako Toplucha, Toplisa, Teplicze, Tepla, Teplicska a Teplička. Oficiálny názov Teplička nad Váhom používa obec od roku 1920. Teplica bol v minulosti zaužívaný názov pre teplé pramene. Ich dávnejšiu existenciu v Tepličke nad Váhom dokumentuje aj obecná pečať, v obraze ktorej je horná časť tela ženy, kúpajúcej sa v kadi.

Teplička nad Váhom sa stala sídlom zemepána a centrom panstva už za Mikuláša Dersffyho, ktorý spolu s manželkou Barborou Peréniovou postavil v obci veľký kaštieľ. "Predpokladáme, že kaštieľ stavali od konca 60. rokov 16. storočia až do roku 1600." Vo východnom krídle bol zabudovaný neskorogotický kostol zasvätený sv. Krížu. Dersffyovci dali z vlastných prostriedkov postaviť v roku 1583 až 1589 pôvodne gotický kostolík v renesančnom štýle. K nemu bola pristavená v 30. rokoch 20. storočia časť kostola sv. Martina. Spolu so staršou časťou slúži veriacim dodnes," uviedol starosta Tepličky nad Váhom Viliam Mrázik.

Teplička sa už v prameňoch 17. storočia spomína ako oppidum. Jej oficiálne povýšenie na mesto z podnetu Jozefa Windischgrätza je uvedené v listine Márie Terézie z roku 1757. Listinou dostala obec ako osobitnú výsadu aj právo držať jarmoky. "Kým v dávnej minulosti sa obyvatelia Tepličky venovali najmä poľnohospodárstvu, s príchodom Jozefa Windischgrätza sa obec stáva sídlom textilnej manufaktúry, ktorá patrila k najvýznamnejším v Uhorsku. Boli tu napríklad tri obilné mlyny, papiereň, liehovar, pivovar. Na začiatku 20. storočia založili v obci skláreň na výrobu laboratórneho skla," doplnil Mrázik.

Od konca 19. storočia sa v blízkej Žiline začal budovať textilný, chemický, drevársky a iný priemysel, čo bol zlom aj pre rozvoj Tepličky. "V predvojnovom Československu sa v obci rozvinul hospodársky a kultúrno-spoločenský život. Vzniklo množstvo spolkov, najstaršími hospodárskymi spolkami boli komposesorát Minčol a urbárske spoločenstvo z rokov 1882 až 1883. Potravné družstvo vzniklo v roku 1907 a po roku 1918 vznikli úverné družstvo, lesné spoločenstvo Dubeň, spolok pre chov ošípaných, družina hospodárskeho roľníckeho združenia," dodal starosta Tepličky nad Váhom.

K rozvoju obce prispelo aj zavedenie elektriny v roku 1927, telefónu a telegrafu v roku 1937, prvé rádio bolo v obci v roku 1931. Postupne sa vybudovali aj verejné stavby - škola v roku 1921 a prestavba kostola sa uskutočnila v rokoch 1926 až 1928.




Najvýznamnejšou postavou histórie obce je Žofia Bosniaková


Na snímke areál Domova pokoja Žofie Bosniakovej v obci Teplička nad Váhom, 6. októbra 2017.
Foto: Erika Ďurčová
K najvýznamnejším postavám histórie Tepličky nad Váhom v okrese Žilina patrí manželka palatína Františka Veseléniho - Žofia Bosniaková.

Po ich sobáši sa novým domovom Žofie stal kaštieľ v Tepličke, kam odišla začiatkom roka 1630. "Žofia s manželom Františkom založili a vydržiavali špitál na počesť Sedembolestnej Panny Márie a podľa nej ho aj pomenovali. Útočisko tu našli chudobní a opustení, siroty bez ohľadu na pôvod a príslušnosť. Trovy liečenia hradilo panstvo. Existoval až do roku 1940," uviedol starosta Tepličky nad Váhom Viliam Mrázik.

"V obci máme jeden 'poklad' - ostatky Žofie Bosniakovej, uložené v Loretánskej kaplnke, ktorá je prístavbou Kostola svätého Martina. Ale podstatným je pre nás jej odkaz, že po človeku zostanú len dobré skutky. Všetko ostatné odveje neľútostný čas. Verím, že väčšina ľudí sa týmto odkazom v našej obci riadi," povedal Mrázik.

Pripomenul, že Žofia Bosniaková zomrela 28. apríla 1644, keď nemala ani 35 rokov. "Nový majiteľ panstva Ján Jakub Löwenburg dal v roku 1689 preskúmať zrúcaniny hradu Strečno. V krypte pod poškodenou kaplnkou objavili rakvu s neporušeným telom Žofie. Löwenburg v roku 1690 oznámil nález neporušených ostatkov na Biskupský úrad v Nitre, kam cirkevnoprávne patrili Strečno i Teplička. Keďže hrad Strečno nebol obývaný, dal preniesť telesné ostatky Žofie v roku 1698 zo strečnianskej kaplnky do krypty farského kostola v Tepličke. Až v roku 1787 telo premiestnili do Loretánskej kaplnky," doplnil starosta Tepličky nad Váhom.

Rakva s ostatkami stála na pôvodnom mieste do 1. apríla 2009, keď ju psychicky narušený muž vytiahol von z kaplnky kostola a zapálil. V nedeľu 26. apríla 2009 sa kvôli tomuto činu vo farskom Kostole sv. Martina v Tepličke nad Váhom konala odprosujúca pobožnosť, ktorú viedol biskup Žilinskej diecézy Tomáš Galis. Pri tejto príležitosti boli poškodené pozostatky Žofie Bosniakovej, ktoré v Ústave súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine podrobili skúmaniu, opäť slávnostne uložené v Loretánskej kaplnke farského kostola v Tepličke nad Váhom.

Podľa starostu si odkaz a posolstvo Žofie Bosniakovej občania hlboko uctievajú a vážia. "Jej meno nesie jedna z ulíc, od roku 1991 cirkevná základná škola a v januári 2013 otvorila obec zariadenie pre seniorov a denný stacionár Domov pokoja Žofie Bosniakovej," vysvetlil Mrázik.

Pre 78-ročnú Justínu Kozánkovú, ktorá sa o Loretánsku kaplnku stará od roku 2009, je Žofia Bosniaková výnimočná dobrosrdečnosťou, zbožnosťou a láskavosťou. "Keď si človek pomyslí na obdobie, v ktorom žila, bola veľmi múdra. Čiže, aj jej vzdelanosť by nám mala byť vzorom. Lebo vedela po slovensky, maďarsky, latinsky. Hoci všetky listy písala po slovensky," podotkla Kozánková.

"Veríme, že vďaka jej orodovaniu boli v roku 1944 zachránení naši občania, ktorých Nemci dali nastúpiť na námestie a každý piaty mal byť zastrelený. Veríme, že pomohla vtedajšiemu pánu dekanovi zachrániť našich otcov," povedala Kozánková. Záujem o Žofiu Bosniakovú majú podľa nej ľudia prakticky z celého sveta - napríklad z Nového Zélandu, Cypru, Talianska, Ameriky, Poľska, Maďarska.



O bývanie v obci majú záujem aj mladé rodiny


Na snímke bytovka v Tepličke nad Váhom, 6. októbra 2017.
Foto: TASR/Erika Ďurčová
Obec Teplička nad Váhom v okrese Žilina má v súčasnosti zhruba 4300 obyvateľov a napriek dvojkilometrovej vzdialenosti od mesta Žilina vznikajú nové ulice, nová výstavba a rozširuje sa infraštruktúra.

Podľa starostu Viliama Mrázika v obci nechýba zdravotné stredisko, pošta či obchody. "Máme dve základné školy a škôlku. Snažíme sa, aby v škôlke boli umiestnené všetky deti nad tri roky. Vďaka úspešnému cezhraničnému projektu s partnerskou Gminou Pawlowice z Poľskej republiky sa nám podarilo vybudovať modernú atletickú dráhu v športovom areáli. V auguste 2013 sme otvorili Detské centrum s ihriskom Na Močiari, v novembri 2015 detský park v miestnej časti Na Prosnisko. Je súčasťou občianskej vybavenosti pre mladé rodiny s deťmi nielen na Prosniskách, ale aj z blízkeho okolia a lokalít Bieliská a Zámostie," povedal Mrázik.

Doplnil, že od roku 2016 je v prevádzke školská jedáleň pre deti a žiakov základných škôl, pre klientov Domova pokoja Žofie Bosniakovej a aj pre seniorov obce. "Moderná školská jedáleň s kuchyňou vyrástla medzi dvoma budovami základných škôl. Jedáleň je riešená bezbariérovo a prístupná novým vstupom zo spojovacej chodby medzi oboma školami a vchodom priamo z nádvoria. Kuchyňa je navrhnutá podľa najnovších technologických, prevádzkových, hygienických a ekologických kritérií," podotkol starosta Tepličky nad Váhom.

Obec za posledné roky zaznamenala zvýšený počet obyvateľov aj záujem mladých rodín o bývanie. "V oblasti Bieliská a Na Močiari sme prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania postavili 87 nájomných bytov. Evidujeme niekoľko desiatok žiadostí o byty, záujem však prevyšuje naše možnosti. Z času na čas sa byty uvoľnia a komisia ich pridelí podľa kritérií ďalšiemu uchádzačovi," vysvetlil Mrázik.

Rozvíja sa aj individuálna bytová výstavba. "Kataster nie je veľký a stavebných pozemkov nie je veľa. Ale záujem o bývanie v Tepličke nad Váhom je veľký. Hlavným dôvodom je dobrá dostupnosť, blízkosť mesta Žiliny, dobrá infraštruktúra a občianska vybavenosť," dodal starosta.

Lávka ponad cestu II/583 bezpečne spojí obec s vodným dielom


Na snímke novovybudovaná Lávka pre cyklistov a peších v Tepličke nad Váhom, 6. októbra 2017.
Foto: TASR/Erika Ďurčová
Spojenie Tepličky nad Váhom s Vodným dielom Žilina pre cyklistov a chodcov zlepší lávka ponad frekventovanú cestu II/583, ktorú otvoria v pondelok 9. októbra.

Podľa starostu Tepličky nad Váhom Viliama Mrázika sa vodné dielo z veľkej časti nachádza v katastri obce. "Bolo pre nás ťažšie dostupné pre železnicu aj obchvat - cestu 583, ktorá je veľmi frekventovaná a denne po nej prejde 24.000 vozidiel. Preto sme pred niekoľkými rokmi začali pripravovať projekt lávky," povedal Mrázik.

Doplnil, že most dlhý takmer 60 metrov je zhotovený z dreva a stojí na betónových pilieroch. "Výstavbou lávky dosiahneme bezpečnejšie a zároveň príjemné prepojenie vybudovaných cyklochodníkov z Vodného diela Žilina do terchovskej doliny. Investorom stavby je Vodohospodárska výstavba, š. p. a významnú pomoc sme mali aj od spoločnosti Kia," uviedol starosta.

Pripomenul, že trasu využíva veľa ľudí dochádzajúcich za prácou, či už priamo do mesta Žilina, alebo do priľahlých častí. "Bola vždy prirodzenou cestou. Je v každej mape a pokračuje až k vodnému dielu. Ľudia boli zvyknutí prechádzať cez cestu 583. Bohužiaľ, bola tam aj tragická nehoda. Verím, že po otvorení lávky bude bezpečnosť podstatne vyššia," povedal Mrázik.

Trasa podľa neho slúžila aj ľuďom z mesta, zvyknutým chodiť cez Tepličku nad Váhom na kopce Straník a Dubeň. "Je to obľúbená trasa, či už peši alebo na bicykli. Od novej lávky k vodnému dielu je to zhruba 2,5 kilometra bezpečnej mimoúrovňovej trasy pre peších a cyklistov a od lávky na Straník nejaké tri kilometre. Keď sa hovorí, že zdravý človek by mal denne prejsť desaťtisíc krokov, tak to možno aj vychádza. Je to príjemná prechádzka," dodal starosta Tepličky nad Váhom.



Koncerty v rodnej obci sú pre Mira Jaroša vždy špeciálne


Spevák Miro Jaroš vydal výberový album s názvom Všetko najlepšie. Do života ho uviedol v utorok večer (26.6.) v bratislavskom spirit bare Green Budha.
Foto: TASR/Pavel Neubauer
Ocenenie za zásluhy o rozvoj obce udelili v Tepličke nad Váhom v okrese Žilina aj spevákovi Mirovi Jarošovi, ktorý mal v obci trvalý pobyt do roku 2016.

"V Tepličke som žil 17 rokov, kým som prvýkrát vycestoval. Odvtedy som žil striedavo doma a vo svete. Keď sa povie Teplička nad Váhom, je to vždy o mojom detstve a dospievaní. A o hudbe. Práve tam sa začal môj sen, v dome na Gorazdovej ulici som skladal prvé pesničky a texty. U nás v škôlke, ktorú viedla pani riaditeľka Degnerová, som objavil lásku k hudbe. Pani učiteľka Valiašková nám púšťala detské platne a ja som chcel spievať ako moji obľúbení speváci," povedal Jaroš.

Podotkol, že obec je od jeho detstva oveľa modernejšia. "Súčasný starosta sa zameriava na ľudí a ich lepší život v obci. Veľa sa zmenilo, ale cesta na Bystrinu je stále rovnaká. Pripomína mi detstvo. Je v tom pre mňa kus nostalgie. Pred Vianocami mi vyjde moja prvá kniha rodinných príbehov s názvom Tešíme sa na Ježiška. Odohrávajú sa u nás v Tepličke. Na nižnom konci, na Námestí sv. Floriána. Názov obce sa tam nikde nespomína, ale každý, kto tam býva, ju spozná," uviedol známy rodák.

Špeciálne sú pre neho aj koncerty pred "domácim" publikom. "Myslel som si, že je koncert ako koncert. Ale nie je. U nás v Tepličke to má pre mňa vždy inú pridanú hodnotu. Tu sú ľudia, ktorých poznám. Keď sa na nich pozerám z javiska, je to viac osobné. Mnohých poznám po mene a spájajú nás spoločné zážitky. Spolužiaci, učiteľky, susedia, kamaráti, známi... V Tepličke sme hrali asi štyrikrát a vždy to bol pre mňa zážitok," zdôraznil Jaroš.

"Najradšej som mal Nižný koniec, začiatok hory nad ním a starkinu záhradu na konci leta, keď na zem popadalo ovocie. Všade tam lietali najkrajšie motýle a chytil som tam svojho prvého vidlochvosta. Dodnes si pamätám všetky motýle z knižky, ktorú mi mama kúpila v antikvariáte," zaspomínal si Jaroš.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.